Atentát v Bologni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stanica krátko po výbuchu.

Atentát v Bologni, prezývaný aj Bolognský masaker (tal.: Strage di Bologna) bol veľký bombový útok na Hlavnú železničnú stanicu v talianskej Bologni z 2. augusta 1980, pri ktorom zahynulo 85 ľudí a viac ako 200 ich bolo zranených. Dodnes ide o najvačší teroristický útok v Taliansku po 2. sv. vojne a podľa počtu obetí aj o 3. najvačší teroristický útok spáchaný na území súčasnej Európskej únie (po útoku na let Pan Am 103 a atentátoch v Madride). Podľa oficiálneho vyšetrovania útok spáchali členovia neofašistickej teroristickej skupiny Nuclei Armati Rivoluzionari.

Priebeh a následky útoku[upraviť | upraviť zdroj]

Bomba bola tvorená pravdepodobne 23 kilogramovou zmesou TNT a RDX a bola umiestnená v cestovnom kufri odloženom v čakárenskom vestibule druhej triedy. Vybuchla o 10:25 miestneho času a úplne zničila veľkú čast budovy stanice plnej ľudí a zasiahla aj vlak na trati Ancona-Chiasso, ktorý čakal na 1. nástupišti. Výbuch bolo počuť na vzdialenosť mnoho kilometrov. Mesto síce nebolo na podobnú udalosť vôbec pripravené, zareagovalo však rýchlo. Keďže malo málo sanitiek, zranených hromadne odvážali do nemocnice aj na autobusoch a taxíkoch.

Záchranárske práce v troskách stanice

Priamo počas útoku, resp. krátko po ňom, zomrelo 76 ľudí, ďalší podľahli zraneniam v priebehu nasledujúcich dní až týždňov.[1] Najstaršou obeťou bol 86 ročný muž, najmladšou obeťou len trojročné dievčatko (celkovo si útok vyžiadal smrť 8 detí). Okrem Talianov zahynuli aj 3 turisti z Nemecka, 2 z Francúzska, 2 z Veľkej Británie a po jednom z Japonska a Španielska.[2]

Z útoku bola spočiatku obviňovaná ultraľavicová organizácia Červené brigády, no už zakrátko sa ukázalo, že zodpovednosť zaň nesie niektorá z ultrapravicových skupín, pričom dôkazy smerovali hlavne k neofašistickej skupine Nuclei Armati Rivoluzionari (NAR). Skupina NAR bola aktívna od roku 1977 a mimo útoku v Bologni sa jej pripisuje aj zodpovednosť za 33 ďalších vrážd. Tvorili ju predovšetkým mladí neofašistický extrémisti úzko prepojení s rímskou zločineckou organizáciou Banda della Magliana, ktorá mala silné kontakty na tajné služby a viacerých vysoko postavených ľudí predovšetkým zo slobodomurárskej lóže Propaganda Due (P2). V tejto súvislosti došlo v roku 1981 k veľkému škandálu, keď boli odhalené sklady zbraní skupiny NAR v suteréne priamo pod talianskym Ministerstvom zdravotníctva.

Kvôli veľkému množstvu zranených sa na ich odvoz používali aj autobusy MHD

Po rokoch zložitého vyšetrovania boli v júli 1988 štyria členovia skupiny NAR odsúdený na doživotné väzenia. Išlo o vodcu skupiny Valeria Fioravantiho (v čase útoku mal 22 rokov), jeho ženu Francescu Mambrovú (v čase útoku 21 ročná), Massimiliana Fachiniho a Sergia Picciafuoca. Ďalší dvaja obvinení členovia skupiny boli zodpovednosti za útok zbavení. Vyšetrovanie celého útoku bolo komplikované aj tým, že do neho zasahovalo mnoho vplyvných ľudí, ktorí ho chceli zneužiť pre vlastné záujmy. V súvislosti so zámerným podsúvaním falošných dôkazov k obvineniu nevinných osôb tak boli na niekoľkoročné tresty pre marenie vyšetrovania odsúdení aj traja členovia Talianskej vojenskej spravodajskej agentúry (SISMA) a vplyvný líder slobodomurárskej lože P2 Licio Gelli. V júli 1990 odvolací súd rozsudky zrušil, no v novembri 1995 kasačný súd potvrdil doživotné tresty pre Fioravantiho a Mambrovú, ktorý však zodpovednosť za útok dodnes popierajú. Mambrová bola napriek kritike verejnosti v roku 2008 podmienečne prepustená, v auguste 2009 bol prepustený aj Fioravanti. V roku 2004 bol za spoluzodpovednosť pri útoku na 30 rokov odsúdený ešte Luigi Ciavardini, ktorý mal v čase útoku len 17 rokov.

Motívy k útoku ostávajú nejasné, hoci je všeobecne známe, že Bologna ako jedna z hlavných bášt ľavicových hnutí v krajine bola dlhdobo "tŕňom v oku" talianskym neofašistom. Čo však chceli dosiahnuť až takýmto brutálnym útokom je len predmetom debát a špekulácii. K dnešnému dňu je v súvislosti s útokom v Bologni aj veľa iných nezodpovedaných otázok. Predppokladá sa, že za zorganizovaním útoku stojí oveľa viac osôb ako len spomínaný traja odsúdení, časť talianskej verejnosti navyše o ich vine pochybuje poukazujúc na to, že boli odsúdený len na základe nepriamych dôkazov. V súvislosti so spomínaným marením vyšetrovania vplyvnými ľudmi a pravdepodobným prepojením skupiny NAR na tajnú organizáciou Gladio (ktorá bola pod vedením NATO) existuje mnoho konšpiračných teórii, ktoré predpokladajú, že do útoku boli zapojené aj západné tajné služby.

Pamätná tabuľa s menami obetí osadená nad epicentrom výbuchu

Zničené krídlo železničnej stanice v Bologni bolo neskôr kompletne zrekonštruované. Ako súčasť pamätníka obetiam útoku bola ponechaná časť pôvodnej dlažby poškodenej výbuchom a vonku umiestnené staničné hodiny, ktoré zastali presne v čase výbuchu. 2. august bol v Taliansku vyhlásený za deň obetí terorizmu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.threemonkeysonline.com/als/_bologna_train_station_bombing_1980.html
  2. http://www.stragi.it/index.php?pagina=vittime#nnatali

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]