Athanasios Diakos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Athanasios Diakos
Athanasios Diakos
generál Athanasios Diakos na obraze od maliara Dionysiosa Tsokosa.

Narodenie 1788
Úmrtie 1821

Athanasios Diakos (novogr. Αθανάσιος Διάκος, vlastným menom Athanasios Nikolaos Massavetas, novogr. Αθανάσιος Νικόλαος Μασσαβέτας; 1788 - 1821) bol jeden z najvýznamnejších generálov počas Gréckej vojny za nezávislosť. Je označovaný ako novodobý Leonidas.

Rané roky[upraviť | upraviť zdroj]

Diakos sa narodil v kraji Fokida, v Strednom Grécku, v dedine Ano Musunitsa (dnes Athanasios Diakos). Pochádzal zo zbojníckej rodiny kleftov. Ako mladý sa stal mníchom a neskôr kňazom (gr. diakos). Raz vtrhol do kláštora jeden ozbrojený turecký paša, ktorý sa pohádal s Diakosom, ktorý ho zabil a následne utiekol do hôr a stal sa kleftom. Podľa inej verzie sa Diakos stal kleftom tak, že bol nespravodlivo obvinený z vraždy jedného Gréka a musel sa ukryť do hôr. Neskôr sa stal jedným z generálov armatolov tureckého správcu Epiru, Aliho Pašu z Tepeleny, ktorý rebeloval proti Osmanskej ríši.

Povstanie[upraviť | upraviť zdroj]

Po vypuknutí povstania Grékov na Peloponéze sa k nim okamžite pridali aj Gréci z Rumélie, ktorých viedli práve Diakos a tiež Odysseas Andrutsos. Povstalci pod Diakosovým velením dobyli 1. apríla 1821 dôležité mesto, Livadiu. Gréci zničili miestne turecké pevnosti. Turci sem nato okamžite vyslali vojská pod vedením Albánca Omera Vryonisa, ktorý mal preniknúť až na Peloponéz a poraziť miestnych Grékov pod vedením Theodorosa Kolokotronisa, ktorí ovládli celý polostrov. Ak však chcel Vryonis preniknúť na Peloponéz, musel najskôr poraziť Grékov v Rumélii.

Turecká armáda Vryonisa sa stretla s gréckymi povstalcami pod vedením Diakosa a jeho pobočníkov, Panurjasa a Dyovuniotisa v bitke pri Thermopylách, neďaleko starovekého bojiska. Turkov bolo 9 500, Grékov len 1 500. Gréci však statočne bojovali a väčšina z nich zomrela v boji. Diakosa zajal Omer Vryonis a za jeho statočnosť mu ponúkol miesto v tureckej armáde, ak prestúpi na islam. Diakos vtedy povedal: Εγώ Γραικός γεννήθηκα, Γραικός θε να πεθάνω (Ego Grekos jennithika, Grekos the na pethano - Ja som sa Grékom narodil, ako Grék chcem aj zomrieť!). Tak sa aj stalo, Diakos bol popravený v meste Lamia. Keď ho spútaného viedli na popravu povedal svoje posledné slová: Ja des more kero pu dialexe, o Charos na me pari, tora p´anthizun ta klaria ke vgazi i gis chortari (Pozri na čas kedy sa Cháron rozhodol odniesť ma, teraz, kedy kvitnú konáre a tráva rastie).

Vryonis bol odhodlaný vstúpiť na Peloponéz a zakročiť proti povstalcom, avšak prekvapil ho nový odpor Grékov, ktorých viedol Odysseas Andrutsos. Gréci Vryonisovu armádu zničili v bitke pri Vassilike a postavili tak Turkov do ťažkej pozície.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Αγαπητός Σ. Αγαπητός (1877). Οι Ένδοξοι Έλληνες του 1821, ή Οι Πρωταγωνισταί της Ελλάδος