Atlantída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Imaginárna mapa Atlantídy z 19. storočia

Atlantída je legendárny ostrov s vyspelou kultúrou, ktorý sa po prírodnej katastrofe prepadol do hlbín mora.

O Atlantíde sa prvý raz zmieňuje Platón. Platón sa pritom odvolával na rozprávanie egyptského kňaza Solóna. Atlantídu vraj zničila mohutná prírodná katastrofa približne v roku 9600 pred Kr. (v tom istom období sa mimochodom podľa najnovších zistení skončila posledná ľadová doba).

Hoci existencia tohto kontinentu nebola nikdy presvedčivo potvrdená, vedú sa dodnes debaty o jeho existencii a možnej polohe. Jediným zdrojom informácií sú Platónove spisy, v ktorých opisuje atlantickú kultúru, štátne zriadenie a polohu; mala ležať niekde za Herkulovými stĺpmi (asi dnešný Gibraltársky prieliv).

Platónov odkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Platón

Platónove písomné dialógy TimaiosKritias, napísané v roku 360 pred Kr., sú jediným zdrojom informácií o Atlantíde. v týchto dialógoch odkazuje Platón na rozprávanie gréckeho štátnika Solóna, ktorý sa vraj všetko o Atlantíde dozvedel pri svojej ceste do Egypta.

Podľa Platóna existoval 9000 rokov pred časom, v ktorom žil Solón (čiže 9600 pred Kr.), za Herkulovými stĺpmi kontinent veľký ako Ázia (čiže dnešná Malá Ázia) a Líbya (čiže severná Afrika). Podľa gréckej mytológie tejto oblasti vládne Poseidón, boh morí; názov „Atlantida“ je odvodený od mena jeho najstaršieho syna Atlanta (pozor na zámenu s rovnomenným titanom, podľa ktorého bol pomenovaný Atlantický oceán). Poseidón mal so svojou manželkou Kleitó celkovo 10 synov (päť dvojčat) a Atlantída sa preto administratívne delila na desať provincií.

Opis Atlantídy[upraviť | upraviť zdroj]

Atlantída mala byť veľmi úrodná a husto zaľudnená zem. Hlavné mesto meralo po obvode 3000 krát 2000 stádií, okolo centrálneho chrámového pahorka boli postavané tri sústredné kruhové vodné kanály spojené s morom, ktoré slúžili ako prístav. Duchovným centrom Atlantídy bol Poseidonov chrám uprostred mesta.

Ako stavebný materiál slúžil prírodný kameň, ktorý sa tu vyskytoval v bielej, čiernej a červenej farbe. v Atlantíde boli dva pramene, jeden s horúcou a druhý so studenou vodou. Vďaka tomu bolo možné zriadiť pre všetky vrstvy obyvateľstva početné kúpele. Prekvital aj obchod s ďalšími vyspelými civilizáciami v zahraničí.

Vojna so Stredomorím[upraviť | upraviť zdroj]

Platón spomína aj vojnu, ktorá vypukla medzi krajinami pred a za Herkulovými stĺpmi (čiže Atlantída bojovala proti Egyptu, pra-Aténam a ostatným štátom v Stredomorí). Pred začiatkom tejto vojny si Atlantíďania podmanili veľkú časť Stredomoria až k Egyptu. Oveľa menším ale počestnejším pra-Aténam sa podarilo Egypt poraziť a oslobodiť krajiny až k Herkulovým stĺpom. Neskôr, po mohutnom zemetrasení, sa celý atlantický kontinent potopil do mora.

Geografická poloha Atlantídy[upraviť | upraviť zdroj]

Atlantída sa mala nachádzať vo vonkajšom oceáne za Herkulovými stĺpmi (dnešný Gibraltársky prieliv). Gréci Atlantický oceán považovali za svetový oceán obopínajúci tri kontinenty - Európu, AfrikuÁziu. Podľa tejto definície teda Atlantída mohla ležať kdekoľvek mimo Stredozemného mora, od Švédska po Indiu. Hypotéz o možnej polohe Atlantídy je teda nepreberné množstvo.

Kréta[upraviť | upraviť zdroj]

Niektorí bádatelia sa domnievajú, že Solón mohol pri preklade egyptských rukopisov zameniť číslovku „1000“ za „100“. To by znamenalo, že Atlantída zanikla v období okolo roku 1500 pred Kr. a mala by 10x menšie rozmery. Títo bádatelia (James Mavor, James Baikie a.i.) tvrdia, že zánik minojskej civilizácie je identický so zánikom Atlantídy. Na Kréte sa navyše našli mnohé reliéfy a nástenné maľby znázorňujúce lov býkov a býčie zápasy, býči kult bol podľa Platóna vyznávaný aj na Atlantíde. Podľa najnovších výskumov však minojská civilizácia neskončila pre výbuch sopky na vulkanickom ostrove Théra blízko Kréty, ako sa prv predpokladalo (podobnosť so zánikom Atlantídy tak odpadá), ale existovala ešte približne 200 rokov po tejto katastrofe. Kréta sa navyše samozrejme nenachádza v oceáne za Gibraltarským prielivom.

Trója[upraviť | upraviť zdroj]

Iní autori (napr. Eberhard Zangger) predpokladajú, že celá história Atlantídy je v podstate egyptská verzia Iliady spätne prenesená do Grécka Solónom. Herkulove stĺpy by teda znamenali prieliv Dardanely. Atlantída mala ležať za Herkulovými stĺpmi, ale Trója z egyptského pohľadu leží pred Dardanelami. Trója tiež nezanikla zemetrasením a následným potopením.

Čierne more[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa jednej teórie atlantická civilizácia existovala približne okolo roku 5500 pred Kr. na severozápadnom pobreží Čierneho mora (vtedy ešte sladkovodného jazera) a bola zničená pri pretrhnutí prírodnej hrádze na mieste dnešného Istanbulu a následnej potope a prepojení Čierneho a Stredozemného mora. Herkulove stĺpy by teda v tomto prípade znamenali Bosporský prieliv.

Spartel[upraviť | upraviť zdroj]

Skupina francúzskych vedcov sa domnieva, že Atlantída sa mohla nachádzať na zatopenom ostrove Spartel v Cádizskom zálive. Podľa ich analýz morského dna vyšlo najavo, že sa Spartel potopil v dôsledku veľa zemetrasení a vĺn cunami.

Sardínia[upraviť | upraviť zdroj]

Taliansky novinár Sergio Frau vo svojom článku „Le colonne d'Ercole“ tvrdí, že v čase pred Alexandrom Veľkým znamenali Herkulove stĺpy Sicílsky prieliv. Atlantída by teda mohla byť totožná so Sardíniou, ktorú postihla prírodná katastrofa. Jedna časť uniknutých obyvateľov následne založila etruskú civilizáciu na Apeninskom polostrove a zvyšok preživšieho obyvateľstva sa pripojil k ostatným morským národom pri útoku na Egypt (výrazná podobnosť s opisovanou vojnou o Stredomorie).

Ďalšie lokality[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi ďalšie uvažované lokality patrí v Stredomorí MaltaCyprus, v Atlantickom oceáne potom napríklad Írsko, ostrovy Karibiku či Azory.

Manželia Rand a Rose Flem-Athovi sa na základe prác profesora Charlese Hapgooda, ktorý v 50. rokoch vyslovil teóriu o posune zemskej kôry, domnievajú, že Antarktída je stratená Atlantída. Flem-Athovy svoju teóriu poblikujú v knihe Keď padalo nebo/Hľadanie Atlantídy (When The Sky Fell).

Kritika[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina historikov sa zhoduje, že Atlantída je iba Platónova fikcia. Dôvodom pre to je, že v období 10000 rokov pred Kr. je existencia takto vyspelých civilizácií nepravdepodobná, neexistujú ani iné písomné pramene než Platónove (Atlantídu nespomína Herodotos ani žiaden iný grécky autor, hoci by im vtedy museli byť dejiny Atlantídy známe).

Platón zrejme použil príbeh Atlantídy ako demonštráciu ideálneho štátu - súžitie ľudí na kontinente líči Platón ako demokratický spoločenský ideál, formu štátu, ktorú vždy odporúčal svojim súčasníkom. Pôvodne mali Atlantíďania podľa Platóna žiť usporiadane a v súlade so zákonmi bohov. Neskôr ale začali túžiť po väčšom bohatstve a moci, stratili dôveru bohov a Zeus sa nakoniec rozhodol celý kontinent zničiť mohutným zemetrasením.

Atlantológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ignatius Donnelly

Americký vedec a politik Ignatius Donnelly, ktorý sa považuje za otca Atlantológie, sa najviac preslávil svojou knihou, ktorá vyšla v roku 1882 pod titulom Atlantída - svet pred potopou.

Donnelly v nej obsiahlo porovnáva stavebné prvky, ktoré sa vyskytujú v Starom aj Novom svete, a prichádza k názoru, že stratená civilizácia musela byť ich spoločným predchodcom.

Myslel si, že tento ostrovný kontinent kedysi ležal v šírych vodách Atlantického oceána a spájal Európu a Afriku s Amerikou. Jeho obyvatelia, majestátna rasa spola ľudských, spola božských bytostí, položila základy civilizácií na celom svete.

Podľa Donnellyho prepočtov možno predpokladať, že Atlantída zmizla pod morom asi pred 12 000 rokmi.

Jeho špekulácie o Atlantíde sú bohužiaľ síce presvedčivejšie ako bájky, ale nie ako presné archeologické skúmanie. Na základe neho totiž nemožno považovať stratenú civilizáciu Atlantídy za chýbajúci článok medzi oboma stranami oceánu.


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]