Augsburský mier

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Titulná strana v Mainzi vytlačeného vydania

Augsburský mier je názov mierovej dohody prijatej cisárom Karlom V. a ríšskymi kniežatami na sneme v Augsburgu dňa 25. septembra 1555, ktorou bolo ukončené prvé obdobie náboženských vojen v Nemecku. V dohode bola uznaná náboženská sloboda vo forme zásady cuius regio, eius religio (koho panstvo, toho náboženstvo). Poddaní mali možnosť z náboženských dôvodov emigrovať. Zároveň bola potvrdená sekularizácia cirkevného majetku (prevod cirkevného majetku do svetských rúk) protestantskými kniežatami do roku 1552.

Tento akt sa považuje za ukončenie epochy nemeckej reformácie a podľa tohto mieru bolo stanovené, že ríšske kniežatá sa budú môcť slobodne rozhodnúť pre svoju vieru a zároveň s nimi túto ich vieru budú prijímať aj ich poddaní, v latinskej vete „cuius regio eius religio“ - „koho vláda, toho náboženstvo“. Bolo stanovené, že tí, ktorí nechceli prijať vieru svojho pána, sa mohli vysťahovať na panstvo iného pána s prijateľnou vierou.

Ríšski cirkevní predstavitelia sa museli vzdať svojej funkcie, aby sa zabránilo sekularizácii majetkov. Sekularizácia – prechod do svetských rúk. Duchovné kniežatá, biskupi arcibiskupi, opáti, ak prešli na protestantizmus, sa ich majetok, územie, sa premenilo na ich vlastne územie – sekularizácia.

Do mieru alebo do tejto tolerancie nového náboženstva však nespadali také okrajové skupiny, ako bolo kalvínstvo a zwingliniazmus. Tento mier prispel k náboženskej tolerancii v Svätej ríši rímskej do vypuknutia tridsaťročnej vojny, bol pokoj 70 rokov, prispel ale k väčšiemu partikularizmu nemeckých kniežat (zvýšenie ich moci) na územiach – posilnenie moci jednotlivých častí na úkor celku. Najvýznamnejším dôsledkom bolo definitívne zrušenie jednoty latinského kresťanstva. Táto cirkev bola rozdelená na dve skupiny: katolícku a luteránsku cirkev.