Autizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Niektorý z redaktorov požiadal o revíziu tohto článku.
Redaktor si napríklad nie je istý, či neobsahuje obsahové chyby alebo je dostatočne zrozumiteľný.
Prosím, opravte a zlepšite tento článok. Po úprave článku môžete túto poznámku odstrániť.

Autizmus môže byť v medicíne a psychológii:

  • v nozológii:
  • vo všeobecnej psychológii: značná pohrúženosť človeka do vnútorného sveta na úkor vonkajšieho sveta (čiže reality), extrémna zaujatosť samým sebou, a to pôvodne ako symptóm schizofrénie (chápaný ako približný ekvivalent Freudovho autoerotizmu), neskôr aj ako základný symptóm najmä porúch autistického spektra alebo aj ako nepatalogický jav pri relaxácii, hre, snívaní a pod. a v najširšom zmysle ako akékoľvek uvoľnenie kontaktu s realitou, (približné alebo úplné) synonymá: uzavretosť, introverzia, egocentrizmus, autistické myslenie, dereistické myslenie[13][14][15][3][16][10][17][18][19][20][21][22][6][23][24], pozri autizmus (uzavretosť)
  • v psychopatológii: podľa niektorých autorov to, čo charakterizuje (len) schizofrenické, schizotypické a schizoidné povahové črty, základný symptóm schizofrénie[15][14], pozri autizmus (schizofrénia)
  • v psychoanalýze a psychosomatike: primárny narcizmus (ako fáza vývoja libida)[15]
  • v sexuológii a psychoanalýze: autoerotizmus (t. j. rozličné javy v pohlavnom živote so zacielením na vlastnú osobu)[14][3][25], najmä autoerotizmus v zmysle S. Freuda (t. j. autoerotizmus u dojčiat)[26][27][24], pozri autoerotizmus
  • v sexuológii: masturbácia[16]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b PASTIERIKOVÁ, Lucia. Sexuálna výchova u osôb s poruchou autistického spektra [online]. Olomouc: 15. 10. 2010, [cit. 2023-07-27]. S. 28. [dizertačná práca]. Dostupné online.
  2. ↑ autizmus. In: Encyklopédia medicíny. Ed. Oskár Kadlec. Zväzok 2 An – Az. Bratislava : Asklepios, 1996. 400 s. ISBN 80-7167-010-3.
  3. ↑ a b c Velký lékařský slovník - autismus [online]. lekarske.slovniky.cz, [cit. 2023-07-25]. Dostupné online.
  4. ↑ autism. In: LACKIE, John. A Dictionary of Biomedicine. Oxford : OUP Oxford, 2010. 624 s. ISBN 978-0-19-104495-3. S. 49.
  5. ↑ a b MKCH 10 (prístup júl 2023) [1] Archivované 2021-09-24 na Wayback Machine
  6. ↑ a b autism; autistic t[hinking]. In: Dorland. Dorland's Illustrated Medical Dictionary. [s.l.] : Elsevier Health Sciences, 2011. 2176 s. ISBN 978-1-4160-6257-8. S. 180, 1918.
  7. ↑ ŠPORCLOVÁ, Veronika. Autismus od A do Z. Vyd. 1. V Praze : Pasparta, 2018. 124 s. ISBN 978-80-88163-98-5. Kapitola Autismus - vymezení pojmů.
  8. ↑ BELANYI, Miroslav. Čo je autizmus [online]. sposa.sk, [cit. 2023-07-25]. Dostupné online. Archivované 2023-07-25 z originálu.
  9. ↑ World Health Organisation updates classification of autism in the ICD-11 [online]. autismeurope.org, [cit. 2023-07-25]. Dostupné online.
  10. ↑ a b EVA, Malá. Schizofrenie v dětství a adolescenci. Praha : Grada Publishing a.s., 2005. 196 s. ISBN 978-80-247-6908-0. S. 11.
  11. ↑ By AU-TI Media Staff. It’s official, ICD-11 is here and Asperger’s removal has begun [online]. au-ti.com, 2022-04-27, [cit. 2023-07-25]. Dostupné online.
  12. ↑ DUDOVÁ, I. et al. Poruchy autistického spektra – 1. díl. In: Psychiatrie pro praxi. 2017. [2]
  13. ↑ autismus. In: Malá československá encyklopedie. Vyd. 1. Zväzok I A – Č. Praha : Academia, 1984. 880 s. S. 286.
  14. ↑ a b c autizmus. In: ŠALING, Samo; IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária; MANÍKOVÁ, Zuzana. Veľký slovník cudzích slov. 2. rev. a dopl. vyd. Veľký Šariš : SAMO-AAMM, 2000. 1328 s. ISBN 80-967524-6-4. S. 120.
  15. ↑ a b c Autismus. In: Lexikon der Psychiatrie : Gesammelte Abhandlungen der gebräuchlichsten psychiatrischen Begriffe. Zweite, neubearbeitete und erweiterte Auflage Berlin; Heidelberg : Springer, 2013. ISBN 978-3-642-87355-3. S. 84 a 85.
  16. ↑ a b autismus. In: BORNEMAN, Ernest. Encyklopedie sexuality. Preklad Zuzana Jarešová, Petr Zemek. Praha : Victoria Publishing, [1994]. 666 s. ISBN 80-85605-17-1. S. 45 – 46.
  17. ↑ SCHNEIDER, H.. Über den Autismus. [s.l.] : Springer Berlin Heidelberg, 1964. 48 s. Dostupné online. ISBN 978-3-540-03190-1. S. 2-3.
  18. ↑ autizmus. In: ROLNÝ, Dušan, a kol. Malá encyklopédia zdravia. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1971. 527 s. S. 31.
  19. ↑ autizmus. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 472.
  20. ↑ PETERS, Uwe Henrik. Lexikon Psychiatrie, Psychotherapie, medizinische Psychologie : mit einem englisch-deutschen Wörterbuch im Anhang. 6., völlig neu bearb. und erw. Aufl. München : Elsevier; Urban & Fischer, 2011. 626 s. Dostupné online. ISBN 978-3-437-15062-3. S. 58, 59.
  21. ↑ Autismus. In: Brockhaus – die Enzyklopädie Digital. [CD-ROM] Mannheim : Bibliogr. Inst. und Brockhaus, 2003. ISBN 3-7653-9377-0.
  22. ↑ Psychiatrie : einschließlich Psychotherapie. [Online-Ausg. der] 15., erw. und z.T. neu verf. [gedr.] Aufl. Heidelberg : Springer, 2009. Dostupné online. ISBN 978-3-540-79212-3. S. 232.
  23. ↑ autistické myslenie. In: Encyklopédia medicíny. Ed. Oskár Kadlec. Zväzok 2 An – Az. Bratislava : Asklepios, 1996. 400 s. ISBN 80-7167-010-3.
  24. ↑ a b Autismus. In: Wörterbuch der Psychoanalyse : Namen, Länder, Werke, Begriffe. Vienna : Springer Vienna, 2004. ISBN 978-3-7091-0640-2. S. 62.
  25. ↑ autoerotismus [online]. lekarske.slovniky.cz, [cit. 2023-07-26]. Dostupné online.
  26. ↑ Autismus - Von der Außen- zur Innenperspektive [online]. bidok.uibk.ac.at, [cit. 2023-07-26]. Dostupné online.
  27. ↑ Autoerotismus. In: STUMM, Gerhard; PRITZ, Alfred. Wörterbuch der Psychotherapie. [s.l.] : Springer-Verlag, 2010. 934 s. ISBN 978-3-211-99131-2. S. 56.
Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje rozličné významy uvedeného hesla.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Autizmus&oldid=7839495“