Traťové zabezpečovacie zariadenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Automatické hradlo)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dvojramenné návestidlo
Drôtovod slúžiaci na mechanické diaľkové ovládanie návestidiel

Traťové zabezpečovacie zariadenie (skratka TZZ) je železničné zabezpečovacie zariadenie, ktoré zabezpečuje pohyb vlakov na trati medzi dvoma dopravňami.

Funkcia[upraviť | upraviť zdroj]

Traťové zabezpečovacie zariadenia zabezpečujú voľnosť traťového oddielu tak, aby v jednom traťovom oddieli (úseku) bol len jeden vlak, a takisto nedovoľujú jazdu vlakov na jednu koľaj v tom istom čase oproti sebe. Moderné typy traťových zabezpečovacích zariadení umožňujú aj prenos návestí (signálov) hlavných a oddielových návestidiel na vlakové zabezpečovacie zariadenie hnacieho vozidla (rušňa), pričom upozorňujú na zníženie rýchlosti; počas jazdy kontrolujú bdelosť a ostražitosť obsluhy. V prípade nezrovnalostí dokážu v súčinnosti s riadiacou elektronikou hnacieho vozidla zastaviť vlak použitím rýchločinnej brzdy.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Počas vývoja železničnej dopravy sa vyvinulo a ešte používa viacero druhov týchto zariadení, podľa technického vyhotovenia:

  • Telefonické dorozumenie
  • Poloautomatický blok hradlový (HPB) alebo reléový (RPB).
  • Automatické hradlo (AH)
  • Automatický blok (AB)

Telefonické dorozumenie[upraviť | upraviť zdroj]

Susedné stanice a hlásnice si oznamujú volnosť traťového úseku telefonicky, na obojsmerne prechádzaných traťových koľajách sa zabezpečuje jazda protismerných vlakov takisto telefonicky. Tento spôsob sa používa ešte doteraz aj na tratiach vybavených inými zariadeniami pri poruchách alebo opravách týchto zariadení.

Poloautomatický blok[upraviť | upraviť zdroj]

Hradlový poloautomatický blok (HPB) bol minulosti pomerne rozšírený. Na trati zabezpečuje voľnosť traťových oddielov činnosťou hradlárskych prístrojov, ktoré dovolia postaviť oddielové návestidlo len vtedy, keď sa uvolní traťový oddiel a pri protiidúcom vlaku len vtedy, keď sa uvoľní príslušná traťová koľaj.

Reléový poloautomatický blok (RPB) je založený na podobnom princípe, ale závislosti a súčinnosti medzi dopravňami sú elektrické a umožňuje aj zabezpečiť úplnú kontrolu traťovej koľaje.

Automatické hradlo[upraviť | upraviť zdroj]

Automatické hradlo (AH) umožňuje automatické ovládanie oddielového návestidla prostredníctvom zabezpečovacieho zariadenia, nevyžaduje obsluhu priamo na trati. Prípadné poruchy môžu vyriešiť na diaľku výpravcovia priľahlých staníc. Hlavné návestidlo AH je medzi dvoma stanicami len jedno (alebo žiadne), takže trať je rozdelená na dva úseky (t. j. že medzi stanicami sa môžu nachádzať maximálne dva vlaky) alebo iba jeden úsek.

Automatický blok[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Automatický blok

Činnosť automatického bloku je plne automatická, v závislosti na pohybe vlaku sa návestí voľnosť traťového oddielu. Oproti automatickému hradlu má automatický blok viac hlavných návestidiel, ktoré rozdeľujú trať na viac úsekov, čo umožňuje väčší počet vlakov medzi stanicami, čím sa zvyšuje priepustnosť trate.

Sústavy[upraviť | upraviť zdroj]

Na šírej trati možno zabezpečiť jazdu vlakov nasledovnými spôsobmi:

  • Časovou sústavou – vlaky jazdia podľa vopred stanoveného časového plánu, nie je potrebný prenos informácií medzi vlakmi. Bol používaný v počiatkoch železnice, na niektorých miestach pretrval v električkovej doprave. Nebezpečenstvo plynie zo zlyhania ľudského faktoru či omeškania vlaku (napr. nehoda v Ostrave 11. 4 2008[1]). V prípade, že sa vlak pokazí, zostane stáť na trati a nasledujúci či protiidúci vlak nemusí mať dostatočný priestor na zabrzdenie.[2]
  • Priestorovou sústavou – medzistaničný úsek je rozdelený na úseky – traťové oddiely. V každom môže byť jeden vlak. Traťový oddiel je krytý návestidlom, ktoré signalizuje jeho obsadenosť a zabraňuje vjazdu ďalšieho vlaku. Tento spôsob sa používa v železničnej doprave.
  • Jazda na zábrzdnú vzdialenosť – vlaky by šli za sebou v rozmedzí zábrzdnej vzdialenosti a s poistnou rezervou.
  • Jazda na poistnú vzdialenosť – vlaky sú riadene centrálne. Jazda vlakov prebieha len na poistnú vzdialenosť. Tento spôsob sa používa v metre.

Signály v priestorovej sústave[upraviť | upraviť zdroj]

Traťové zabezpečovacie zariadenia v priestorovej sústave poloautomatického bloku mám tie hlavné indikačné prvky:

  • odhláška – je informácia, že vlak prišiel do zadnej dopravne(t. j. tá do ktorej vlak vchádza) celý a uvolniť traťový alebo priestorový odiel.
  • predhláška je:
    • 1. zo susednej stanice, pri postavení návestidla(semaforu) na návesť dovolujúcu jazdu - akustická návesť, a zhasnutie kontrolky „Odhláška“
    • 2. z vlasnej stanice, ak vlak vstúpi do prvého približovacieho oddielu (ak má dopravňa približovacie obvody)
  • traťový súhlas – zabezpečuje aby neboli 2 vlaky vypravené na tú istú kolaj oproti sebe. Stanica ktorá má prijatý signál traťový súhlas môže stavať vlakovú cestu a stanica ktorá ho nemá, nemôže stavať vlakovú cestu, pretože má blokované návestidlá v polohe „STOJ“.

Blokové podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná bloková podmienka (ZBP) – Na oddielovom návestidle sa môže rozsvietiť za idúcim vlakom opäť povoľujúci znak vtedy, ak celý vlak opustí úsek, ktorý je krytý týmto návestidlom.
  • Úplná bloková podmienka (ÚBP) – Na oddielovom návestidle sa môže za idúcim vlakom opäť rozsvietiť povoľujúci znak, ak celý vlak tento úsek opustil a v ďalšom úseku je krytý návestidlom „STOJ“.

Kategórie traťových zabezpečovacích zariadení[upraviť | upraviť zdroj]

  • III. kategória – automatický systém bez účasti človeka. Prepínanie signálov na návestidle je automatické. Patrí medzi ne automatický blok (autoblok) a automatické hradlo.
  • II. kategória – spoluúčasť zariadenia a človeka. Zabezpečenie dopravy vykonáva zariadenie, ale je ovládane zamestnancom. Patrí sem hradlový a reléový poloautomatický blok (Poloautoblok).
  • I. kategória – zabezpečenie jazdy vlakov je na človeku.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Po čelní srážce tramvají v Ostravě zůstali tři mrtví, 11. 4. 2008, idnes.cz
  2. :V. Chudáček a kol.:Železniční zabezpečovací technika. Praha, 2005. 23. 3. 2009 dostupné online