Automobil s motorom vpredu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma klasickej koncepcie pohonu:
A – motor
B – hnaná náprava
Schéma predného pohonu:
A – motor
B – hnaná náprava
Schéma pohonu 4x4:
A – motor
B – hnanné nápravy
C – medzinápravový diferenciál

Uloženie motora v automobile nad prednú nápravu je súčasťou koncepcie pohonu automobilov, pri ktorej je motor v automobile uložený priečne, alebo pozdĺžne nad, alebo za prednou nápravou. Umiestnenie ťažkého motora nad prednou nápravou umožňuje dosiahnuť vozidlu výborne brzdné vlastnosti, ale takisto spôsobuje nedotáčavosť. Uloženie motora nad prednú nápravu umožňuje realizovať všetky druhy pohonu: pohon prednej nápravy, pohon zadnej nápravy označovaný ako klasická koncepcia, aj pohon všetkých kolies.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Motor sa začal nad prednú nápravu umiestňovať súbežne s rapídnym nárastom zdvihového objemu agregátov. V tej dobe nepríliš výkonne motory museli byť veľké, aby dosahovali dostatočný výkon na pohon automobilov. Takto veľké motory už však nebolo možné umiestniť za zadnú nápravu, ako tomu obvykle bolo pri prvých automobiloch. Pri prvých automobiloch však po presunutí motora dopredu nebolo možné poháňať prednú nápravu, preto vznikol problém s distribúciou hnacej sily. Za týmto účelom sa využil kardanový hriadeľ, čím vznikla klasická koncepcia pohonu automobilov, ktorá sa využívala niekoľko desiatok rokov. V 60. rokoch 20. storočia firma Renault prišla s koncepciou predného náhonu, ktorá opäť využívala motor uložený vpredu a prakticky úplne vytlačila zadný náhon s motorom uloženým vzadu. Táto koncepcia spolu s vpredu uloženým motorom sa prakticky výlučne používa pri konštrukcii osobných automobilov dodnes a skoro úplne vytlačila všetky iné koncepcie.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Vzhľadom na umiestnenie veľkej hmotnosti motora nad prednú nápravu je nutné konštruovať prednú nápravu vyššej tuhosti, aby pri jazde nedochádzalo k zmenám geometrie nápravy. Motor je možné nad prednú nápravu umiestniť buď priečne, čo sa využíva najmä pri malých a stredných osobných automobiloch s pohonom prednej nápravy, alebo pozdĺžne, čo sa využíva pri pohone zadnej nápravy, alebo pohone všetkých kolies.

Výhodou priečneho uloženia motora je možnosť vytvoriť veľmi kompaktný automobil s dobrým rozložením zastavaného priestoru, z čoho plynie možnosť veľkého vnútorného priestoru aj v pomerne malom automobile. Aj napriek veľmi dobrej kompaktnosti sa však v minulosti nepoužila na konštrukciu najmenších automobilov, keď napríklad vozidlá Smart ForTwo, alebo Fiat 600 mali motor umiestnený vzadu.

Motor uložený pozdĺžne sa využíval najviac v počiatkoch automobilizmu, kedy niekoľko metrov dlhé agregáty nebolo možné do automobilu umiestniť iným spôsobom. V dnešnej dobe sa tento spôsob uloženia využíva už iba pri automobiloch s klasickou koncepciou pohonu, pretože je výhodne na pozdĺžne uložený motor priamo napojiť prevodovku a kardanový hriadeľ. Toto riešenie však obvykle vedie k väčšiemu motorovému priestoru. Pozdĺžne uložený motor je možné využiť aj s pohonom prednej nápravy podobne, ako sa používa pozdĺžne uložený motor k pohonu zadnej nápravy.

V oboch prípadoch je v prípade použitia motora s vyššou hmotnosťou nevyhnutné použiť posilňovač riadenia kvôli vysokej hmotnosti tlačiacej na prednú nápravu.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Motor uložený nad prednou nápravou poskytuje možnosť využiť náporové chladenie motora či už vzduchom, alebo vodou. V prípade vodou chladeného motora s náporovým chladením nie je potrebné ťahať automobilom dlhé rozvodné hadice. Hmotnosť motora priaznivo pôsobí na brzdné vlastnosti vozidla, pretože kolesá prednej nápravy pri brzdení zvyšujú vplyvom hmotnosti svoju adhéziu. Naopak pri akcelerácii dochádza v prípade pohonu prednej nápravy k odľahčovaniu kolies, čo môže viesť k prešmykovaniu a pri pohone zadnej nápravy, ktorá nie je zaťažená motorom dochádza k prešmykovaniu kvôli trvale nízkemu tlaku na nápravu. Hmota motora nad prednou nápravou spôsobuje prirodzene nedotáčavé chovanie vozidla.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]