Autorské právo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Autorské právo (ang. copyright) je:

  • výlučné právo autora či vydavateľa na využívanie literárneho alebo umeleckého diela počas určitého obdobia,[1]
  • právo rozhodovať o vlastnom diele - duševnom vlastníctve. Je garantované zákonmi krajiny, v ktorej bolo dielo vydané, resp. ktorej národnosti je autor. Medzinárodné dodržiavanie autorských práv je umožnené autorským zákonom a medzinárodnými zmluvami,[2]
  • v objektívnom zmysle súhrn právnych noriem upravujúcich vzťahy vznikajúce v súvislosti s vytvorením literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela,
  • v subjektívnom zmysle súhrn oprávnení, ktoré autorovi (ako pôvodnému subjektu autorského práva) alebo jeho oprávnenému nástupcovi (ako odvodenému subjektu autorského práva) vyplývajú z noriem objektívneho práva. Autor je pôvodný nositeľ celého obsahu subjektívneho autorského práva, teda pôvodným subjektom autorského práva.[3]

Základným prameňom autorského práva je tzv. Autorský zákon a viacero medzinárodných zmlúv (napr. Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel). Predmetom ochrany autorského práva je dielo.

Autorské právo zabezpečuje autorom výhradné práva na využívanie ich vlastných diel alebo na poskytnutie oprávnenia na ich používanie iným osobám, a tým získanie finančného ohodnotenia. Navyše práva súvisiace s autorským právom zabezpečujú ochranu aj pre výkonných umelcov (napríklad hudobníkov, hercov a výtvarných umelcov), producentov a vysielateľov.

Predmetom autorského práva je literárne a iné umelecké dielo a vedecké dielo, ktoré je výsledkom vlastnej tvorivej duševnej činnosti autora.[4]

Autorské práva je možné vzťahovať len na diela. Nie na názov, myšlienku, spôsob, objav, metódu a pod.[2]

Autor má právo na ochranu svojho autorstva, právo rozmnožovať dielo, dostávať odmenu za každé použitie diela, bez súhlasu autora sa dielo nesmie používať. Autor môže previesť na inú osobu právo použiť dielo, nemôže sa však svojich autorských práv zriecť.[2]

Autorské právo na dielo vzniká okamihom, keď je dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel alebo formu jeho vyjadrenia.[4]

Druhy autorských práv[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasné autorské právo zahŕňa výhradné osobnostné práva a výhradné majetkové práva. Osobnostné práva autora sú neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a neprechádzajú na dedičov, ale zanikajú smrťou autora. Výhradné majetkové práva sú tiež neprevoditeľné, autor sa ich nemôže vzdať a nedajú sa postihnúť súdnym výkonom rozhodnutia ani exekúciou (s výnimkou pohľadávok vzťahujúcich sa na tieto práva). Na rozdiel od osobnostných sú predmetom dedičstva.[5]

Výhradné osobnostné práva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Právo na označenie diela – patrí k jednému z najvýznamnejších práv autora. Ide o právo označenia autorovho výsledku tvorivej činnosti a to menom, krycím menom alebo ho môže neoznačiť vôbec. Autor je oprávnený požadovať toto označenie/neoznačenie od všetkých používateľov tohto diela. Toto platí aj pri dielach na internete, najbežnejšie značkou ©.[5]
  • Právo rozhodnúť o zverejnení diela – dielo je zverejnené v deň, keď je oprávnene prvý raz verejne vykonané, vystavené, vydané alebo inak prezentované na verejnosti (napr. na internete).[5]
  • Právo na nedotknuteľnosť diela – nedotknuteľnosťou rozumieme ochranu pred akýmkoľvek nedovoleným zásahom alebo zmenou, hanlivým nakladaním, ktoré by spôsobilo narušenie cti a dobrej povesti autora.[5]

Výhradné majetkové práva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Právo na vyhotovenie rozmnoženiny diela – je to právo na prenesenie diela alebo jeho časti na iný hmotný podklad priamo alebo nepriamo (z originálu alebo z rozmnoženiny), dočasne alebo trvalo akýmkoľvek spôsobom a v akejkoľvek forme (tlač, fotografia, zvuk).[5]
  • Právo na spracovanie, preklad a adaptáciu diela – predmetom je dielo preložené do iného jazyka a adaptácia diela so súhlasom autora.[5]
  • Právo na zaradenie diela do súborného diela – súborné dielo môže byť tvorené dielami chránenými autorskými právami ale aj takými, ktoré chránené nie sú.[5]
  • Právo na verejný prenos diela – zahŕňa káblovú retransmisiu, vysielanie a sprístupňovanie verejnosti.[5]

Trvanie autorských práv[upraviť | upraviť zdroj]

Majetkové práva trvajú, ak nie je ustanovené inak, počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti. Pri diele spoluautorov a pri spojených dielach vytvorených na účel použitia v takomto spojení majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti. Pri spoločnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak bolo dielo označené menami autorov, ktorí dielo vytvorili, majetkové práva trvajú počas života posledného z autorov a 70 rokov po jeho smrti.[4]

Pri audiovizuálnom diele majetkové práva trvajú počas života hlavného režiséra, autora scenára, autora dialógov a autora hudby, ktorá bola osobitne vytvorená pre toto dielo, a 70 rokov po smrti posledného z nich; ustanovenia odsekov 2 a 3 sa nepoužijú.Pri diele zverejnenom pod pseudonymom alebo pri anonymnom diele majetkové práva trvajú 70 rokov po jeho zverejnení. Ak je na trvanie majetkových práv k dielu vydanému vo zväzkoch, po častiach, pokračovaniach alebo epizódach rozhodujúce jeho zverejnenie, majetkové práva trvajú ku každému takémuto zväzku, časti, pokračovaniu alebo epizóde osobitne.[4]

Ak dielo, pri ktorom sa počítanie trvania majetkových práv neviaže na smrť autora alebo autorov, nebolo zverejnené počas 70 rokov po jeho vytvorení, majetkové práva uplynutím tejto lehoty zanikajú. Trvanie majetkových práv sa počíta od prvého dňa roka nasledujúceho po skutočnosti rozhodujúcej na toto trvanie.[4]

Vyhotovenie rozmnoženiny[upraviť | upraviť zdroj]

Rozmnoženinu zverejneného diela môže fyzická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora pre svoju osobnú potrebu a na účel, ktorý nie je priamo ani nepriamo obchodný; za také použitie nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Rozmnoženinu zverejneného diela prenesením tohto diela na papier alebo na podobný podklad prostredníctvom reprografického zariadenia alebo iného technického zariadenia môže fyzická osoba alebo právnická osoba vyhotoviť bez súhlasu autora; túto rozmnoženinu možno verejne rozširovať predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva. Za tieto použitia nevzniká povinnosť uhradiť autorovi odmenu. Autor diela, ktorého rozmnoženinu možno vyhotoviť a verejne rozširovať podľa odseku 2, má právo na náhradu odmeny.[4]

Použitie symbolu ©[upraviť | upraviť zdroj]

K použitiu symbolu © nie je potrebná žiadna registrácia. Tento symbol len upozorňuje na to, že dielo je chránené autorskými právami. Autorské práva má autor bez ohľadu na to, či svoje dielo označí alebo neoznačí týmto symbolom a či si svoje autorské práva registruje alebo nie. Registrácia slúži väčšinou len v prípade súdnych sporov ako doklad o autorstve. Pri spore je samozrejme rozhodujúci dátum, kedy mal daný človek dielo k dispozícii (predpokladá sa, že autor mal dielo ako prvý).[2]

Požiadavka na ochranu je splnená, ak je vo všetkých exemplároch publikácie uvedená na tento účel poznámka pod názvom poznámka o copyrighte, ktorá má informovať verejnosť o tom, že príslušné dielo je chránené autorským právom.[1]

Táto značka sa používa spolu s menom nositeľa autorského práva a s uvedením roku prvého zverejnenia diela.[5]

Plagiátorstvo[upraviť | upraviť zdroj]

So samotnou tvorbou súvisí aj potreba pojmového vymedzenia plagiátu ako protiprávneho úkonu. Každá tvorba totiž predpokladá určité osvojenie si výsledkov predchádzajúcej tvorby iných autorov; nie každé použitie cudzích výsledkov tvorby možno pokladať za plagiátorstvo. Za plagiát považujeme v najširšom vyjadrení neoprávnené prisvojovanie si pôvodcovstva akéhokoľvek tvorivého výsledku.[3]

Najväčšou obavou vlastníkov autorských práv je porušenie ich práv formou pirátstva a falšovania. Aj súčasné polemiky týkajúce sa napríklad sietí peer-to-peer a zdieľania súborov sú v podstate o porušovaní autorského práva a pirátstve, keďže v mnohých prípadoch vlastníci autorských práv nedostávajú kompenzáciu za šírenie svojich diel.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Copyright. Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov. [online], ©2014 [cit. 2014-11-25]. Dostupné na: http://publications.europa.eu/code/sk/sk-250302.htm 
  2. a b c d MiroMcDuck. Copyright. [online], ©2014 [cit. 2014-11-26]. Dostupné na: http://miromcduck.szm.com/cojeto/copyright.html
  3. a b ŠVIDROŇ, J., 2000. Základy práva duševného vlastníctva. Bratislava: Juga, 2000. ISBN 80-85506-93-9.
  4. a b c d e f Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon).
  5. a b c d e f g h i Miščíková, Renáta, 2006. Internet a práva autorov. In: Zborník z konferencie Duševné vlastníctvo na Slovensku VI. Banská Bystrica: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, 2006, s. 52-64. ISBN 80-88994-52-7.