Avari (Stredná Ázia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Avari (iné názvy: starí Avari, tureckí/turkickí Avari) sú nomádske etnikum ázijského pôvodu, ktoré tvorili kmene War a Chun usadené v 5. storočí v západnej Sibíri. Časť Avarov podrobili vychodní Turci, časť pred nimi utiekla a v roku 558 sa dostala do čiernomorských stepí. Ich ríša na území dnešného Maďarska sa nazýva Avarská ríša.

Po roku 568 vtrhli Avari do Panónie a podmanili si tamojších Slovanov a Slovanov v blízkom okolí. Avari porazili Gepidov a usadili sa najprv pri Sáve. Čoskoro si vytvorili stredisko v okolí Debrecína. Avari boli výbojní kočovníci a viedli vojny kvôli koristi. Najznámejším vodcom Avarov bol kagan Bajan. Slovanov údajne využívali v boji ako pechotu, ktorá tvorila ich predné voje - takzvaní befulci. V 7. storočí čelili Avari v okolí dolnej rieky Morava vzbure Slovanov - pozri Samova ríša.

Po ovládnutí Panónie Avarmi sa spojili Anti s vojskami byzantského cisára, aby zničili panstvo Avarov. Cisársky vodca Priskos sa dostal so svojím vojskom cez Dunaj a zničil slovanské vojská pod vedením kniežaťa Musona, stojace v avarských službách. Priskos sa zmocnil aj Musonovho loďstva, ktorého i s jeho bratom zabil.

V roku 602 Avari podnikli trestnú výpravu proti Slovanom, spolčeným s Byzanciou. Výsledok bitky je neznámy, podľa niektorých názorov ustúpili Anti do Ruska, kde boli chránení proti útokom Avarov.

Ovládnutie slovanských kmeňov v Karpatskej kotline spôsobilo rozčesnutie západných Slovanov, od Slovanov usadených v alpskej oblasti. Slovania Avarov nazvali obri, čo zrejme značilo hrozný, krutý a veľký. Avari boli totiž veľkej postavy.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.