Aztékovia

Aztékovia (iné názvy: Aztéci, Mexikovia, Méxikovia; po špan.: staršie Aztecas, novšie: Mexicas) sú jeden z chichimeckých kmeňov a zároveň jedna z pôvodne predkolumbovských civilizácií. V širšom zmysle sa slovom Aztékovia (Aztéci) označujú všetci obyvatelia jadra Aztéckej ríše v čase dobytia Španielmi. Žili v dnešnom strednom Mexiku v 12. až 16. storočí. Patrili k mezoamerickým civilizáciám. Nadviazali okrem iného na Mayov (prevzali sčasti ich kalendár). Ich štát s hlavným mestom Tenochtitlan v strede dnešného mesta Mexiko v rokoch 1519 - 1521 zničili novoprichodiaci Španieli.

Aztékov ako národ (nie ako civilizácia) dodnes žije v Mexiku asi 2 milióny. Ich jazykom bol odpradávna nahuatl. Pôvodne sa delili na južných Aztékov (= Mexikov, Tenochkov) a severných Aztékov.

Príchod Aztékov

Podľa legendy, predkovia Aztékov prišli zo severu, z územia nazývaného Aztlán. Keď prišli k ostrovu na jazere Texcoco, uvideli orla sediaceho na kaktuse a požierajúceho hada. Tento výjav bol naplnením proroctva, ktoré hovorilo, že nájdu svoj nový domov na takomto mieste. Aztékovia tam preto postavili svoje mesto Tenochtitlan. Toto legendárne zjavenie je dnes zobrazené na mexickej vlajke. Skutočnosť je však iná - pozri Tenochtitlan.

V čase príchodu Španielov (1519) každopádne už v aglomerácii Tenochtitlanu žilo asi 400 tisíc obyvateľov. Spolu s Konštantínopolom (Carihradom) a Parížom patrilo vtedy k najväčším mestám sveta.

Meno

Dnes sa v jazyku nahuatl nazývajú Azteka, ale oni sami seba nazývali Culhua-Mexica (Culhua-Mexikovia), čo malo naznačovať súvis s mestom Culhuacan pri jazere Texcoco, ktoré v čase príchodu Aztékov bolo najvyspelejším mestom (kráľovstvom) oblasti.

Slovo Azték pochádza buď zo slova Aztlán („Biela zem“), čo je ich údajná pravlasť asi v severnom Mexiku, alebo znamená „žeriavoví ľudia“, čo je označenie, ktoré im prisúdili Tecpanecovia, možno preto, že obývali močariny ako žeriavy.

Charakteristika

Aztékovia patrili k jazykovej skupine kmeňov Nahua [nava] - odtiaľ je aj názov reči nahuatl [navatl].

Aztékovia boli tvorcovia Aztéckej ríše - najväčšej indiánskej ríše so strediskom v Tenochtitlane, ktorú tvorili mestské štáty s teokratickým zriadením s vládou kňazov. Rozvinuté poľnohospodárstvo, remeslá, astronómia a astrológia (kalendár), piktografické a hieroglyfické písmo (aztécke kódexy). Ríšu rozvrátil 1521 španielsky dobyvateľ H. Cortéz. Pri porovnaní s našim starovekom tu išlo o štátny útvar veľkých miest so zázemím poľnohospodárskeho vidieka, rozvinutými remeslami, obchodom a štátnou administratívou, no bez znalosti niektorých technických prostriedkov, ako je železo, koleso ako dopravný prostriedok, hrnčiarsky kruh, a niektorých zvierat, ako napr. koňa. Išlo o štátny útvar vcelku teokratickej povahy.

Národným bohom Aztékov bol Huitzilopochtli (Kúzelník kolibrík). Na výrobu nástrojov používali dreviny, kamene aj polodrahokamy obsidián a jadeit. Svoje výrobky vyvážali do podmanených území a prinášali nový tovar. Ako nosičov tovaru používali obyčajných roľníkov. Aztékovia vyrábali šperky zo zlata, z tyrkysov, perál, mušlí a pier predátorov.

Nepriatelia Aztékov

• v ranom období: Tlasxalovia , Chumáčovitovia, Mayovia, Karibskí Indiáni
• v neskorom období: Nové Španielsko, Tlasxalovia, Portugalské kráľovstvo, Louisiana (francúzske kolónie)

Aztécka náboženská ideológia

Aztékovia sa považovali za príslušníkov „vyvoleného národa“ s jedinečným poslaním byť pomocníkom bohov pri udržiavaní existencie sveta: podľa aztéckych predstáv bohovia svojimi periodicky vykonávanými aktivitami zabezpečovali pretrvanie vesmíru i pozemského sveta ľudí (napr. slnečný boh musel každý deň nanovo bojovať s mocnosťami temnoty a poraziť ich = alegória na striedanie sa dňa a noci), pri čom však museli byť pravidelne „posilňovaní“ ľudskými obeťami. Aztékovia totiž verili, že rituálnou popravou možno z telesných schránok ľudí uvoľniť isté nadprirodzené sily a tieto poskytnúť bohom ako akúsi „výživu“ či „energiu“. Obetovaní bohom boli zväčša vojnoví zajatci. Z tejto skutočnosti vyplýval výrazne militaristický charakter aztéckeho štátu a vysoká frekvencia ním podnikaných vojenských ťažení. Táto tu len zjednodušene predstavená náboženská doktrína sa v praktickom živote Aztékov prejavovala napr. ako: - povinnosť novozvoleného panovníka podniknúť vojenské ťaženie a osvedčiť ním svoje kvality vodcu spôsobilého plniť základné poslanie aztéckeho štátu, t.j. vyhrávať vojny a obstarávať zajatcov na obetovanie bohom; - povinná školská dochádzka pre deti – chlapcov, no čiastočne aj dievčatá - zo všetkých sociálnych vrstiev, ktorej účelom bolo zabezpečiť, aby dospievajúci Aztékovia boli oboznámení s ideológiou aztéckeho štátu a plne sa s ňou stotožnili; súčasťou vzdelávania bol napr. aj vojenský výcvik, t.j. príprava na zajímanie nepriateľov – budúcich obetí; - ustanovenie trestu smrti pre každého, kto by umožnil utiecť vojnovému zajatcovi, prípadne by ho niekam ukryl; - trestanie osôb, ktoré neodovzdali tribút, keďže z tribútu sa pokrývali o.i. aj náklady vznikajúce v súvislosti s podnikaním vojenských ťažení a s uskutočňovaním náboženských obradov spojených s ľudskými obeťami, atď.

Pozri aj

• Aztécka ríša

Ďalšia literatúra

• VYŠNÝ, Peter. Štát a právo Aztékov. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012. 217 s. ISBN 978-80-8082-530-0.
• VYŠNÝ, Peter. El derecho en Tenochtitlan: aspectos jurídicos del orden social de una ciudad-estado prehispánica. Praha, Trnava : Leges, Trnavská univerzita, 2019. 304 s. (Teoretik.) ISBN 978-80-7502-421-3.
• VYŠNÝ, Peter; PUCHOVSKÝ, Ján. Právne dejiny Latinskej Ameriky : predkoloniálne obdobie. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2020. 159 s. ISBN 978-80-568-0216-8.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Aztékovia