Béguinages
| Flemish Béguinages* | |
|---|---|
| Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
 |
|
| Štát | .svg){kind=small} Belgicko |
| Typ | kultúrna pamiatka |
| Kritériá | ii, iv, vi |
| Identifikačné č. | [UNESCO 855] |
| Región** | Lokality Svetového dedičstva v Európe |
| História zápisu | |
| Zápis | 1998 (22. zasadnutie) |
| * Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
|
Béguinages (flámsky: begijnhof) sú špecifické architektonické objekty, skupiny menších domov obohnaných múrom, ktoré boli v stredoveku obývané bekyňami. Bekyne tvorili ženské náboženské združenie vo vnútri rímskokatolíckej cirkvi, založené v 13. storočí v Nizozemsku pre ženy, ktoré chceli slúžiť Bohu bez toho, aby sa odlúčili od sveta.
V roku 1184 založil kňaz Lambert de Begue (prezývaný Kokta) v Lutychu ženské náboženské spolky, ktoré po ňom prijali meno béguines - bekyne. Toto hnutie bolo pôvodne vyvolané veľkým populačným nepomerom mužov a žien v dôsledku križiackych výprav.[chýba zdroj] Voľné združenie osôb sa postupne pretvorilo v rád, ktorý však nebol tak prísny ako iné uzavreté rády. Členovia neskladali rehoľný sľub a svojim členom rád prikazoval síce poslušnosť a pokánie, ale nie chudobu, ako tomu bolo u mníšok. Mnohé členky boli vdovy, či slobodné ženy z bohatých a vážených rodín. Ich cieľom bola modlitba, rozjímanie a charitatívna činnosť. Väčšinou sa starali o chorých a starých ľudí a tiež vyrábali krajky a oblečenie, čo bol jeden zo zdrojov financií. Postupne vznikla i mužská obdoba Rádu - beguini alebo tiež berghardovia.
Od začiatku 13. storočia sa hnutie šírilo z Belgicka cez Francúzsko a Nemecko. Aj v Čechách sa značnou mierou podieľali na charitatívnej činnosti tej doby (napr. Brno, Český Krumlov, Kolín). Ekonomická nezávislosť Rádu priniesla i myšlienkovú voľnosť a vo vnútri hnutia sa šírili názory nezlučiteľné s oficiálnymi stanoviskami katolíckej cirkvi.
Bekyne napr. hlásali, že prostopašnosť nemôže poškvrniť ľudského ducha a neskôr popierali i Kristove božstvo a panenstvo Matky Božej. Preto všeobecný cirkevný snem vo Viedni v roku 1311 nariadil ich potlačenie. Veľa členov tejto sekty sa uchýlilo do Čiech a na Moravu. Pretože sa schádzali v jaskyniach a jamách, hovorilo s im tu „jamníci“. Po čase boli potlačení i tu. Dnes existujú už len v Belgicku.
Veľmi zachovalé béguinages sa nachádzajú najmä v Belgicku a v roku 1988 boli zaradené na Zoznam svetového dedičstva UNESCO.
Obsah |
[upraviť] Najznámejšie belgické béguinages
[upraviť] Ďalšie béguinages vo svete
- Begijnhof, Amsterdam, Holandsko
- Breda, Holandsko
- Béguinage de Saint Vaast, Cambrai, Francúzsko
- Elm Hill Houses, Norwich, Anglicko
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Béguinages
[upraviť] Zdroj
Tento článok je sčasti alebo úplne založený na preklade článku Bekináž na českej Wikipédii.
|
|||||||
