Békešská Čaba
| Békešská Čaba | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Maďarsko
| ||
|---|---|---|---|
| Župa | Békešská župa | ||
| Okres (Járás) | Békešskočabiansky | ||
| Súradnice | 46°41′0″S 21°5′0″V / 46,68333°S 21,08333°V | ||
| Rozloha | 193,94 km² (19 394 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 64 074 (1. január 2011) | ||
| Hustota | 330,38 obyv./km² | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 5600 - 5603 | ||
| KSH | 15200 | ||
  | |||
| Wikimedia Commons: Békéscsaba | |||
| Štatistika: www.ksh.hu | |||
| Webová stránka: https://bekescsaba.hu/ | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Békešská Čaba[1] (maď. Békéscsaba) je župné mesto v juhovýchodnom Maďarsku. Nachádza sa vo Východopanónskej panve (Veľkej dunajskej kotline), 8 km juhozápadne od rieky Kettős-Körös a 20 km severne od hraníc s Rumunskom. Mesto je dôležitým strediskom slovenskej menšiny v Maďarsku, v roku 2001 sa hlásilo k slovenskej národnosti 6 % jeho obyvateľstva. Je družobným mestom Trenčína.
Je sídlom župy, mestom so župným právom. Počet obyvateľov v posledných rokoch mierne klesá, v roku 2009 malo mesto 64 784 obyvateľov, ktorí žili na území 193,94 km². Veľkosťou sa radí do skupiny stredne veľkých maďarských miest spolu s mestami Níreďháza, Kecskemét, Stoličný Belehrad, Szombathely, Szolnok, Tatabánya, Jáger alebo Salgótarján.
Je železničným dopravným uzlom. Leží na medzinárodnej trati z Budapešti do Bukurešti. Leží v jednej z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Maďarska.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Slovo Čaba poznali už Huni. Jeden z Atilových synov sa volal Čaba. Mnohí Maďari neskôr sa priezviskom volali Čaba (maď. Csaba). Zachovala sa zmienka o rodine Čaba, ktorá prišla do Uhorska s kráľom Arpádom. Vymrela, pravdepodobne, začiatkom 14. storočia. Historik Ľudovít Haan, ktorý žil v Čabe v 19. storočí uvádza, že osadu pomenovali podľa niektorého príslušníka rodiny Čaba. V roku 1280 žila vdova po grófovi Čabovi so synmi Mikulášom a Mikom. Posledným členom tejto rodiny bol Teritus, ktorý bol v roku 1290 patrónom kláštora sv. Mikuláša v Báčke. Pomenovanie Čaba, presnejšie Czaba mezeje (pole pána Čabu) vzniklo niekedy v 13. storočí. Niektorí maďarskí historici uvádzajú, že názov mesta je tureckého pôvodu a je odvodený z priezviska.
Ako osada sa spomína prvý raz v listinách z roku 1235. Vtedy istý Guda obžaloval z krádeže Zodu a Benu, čabianskych obyvateľov. Ako osada sa spomína Čaba v listine z roku 1450. Kráľovský úradník István Foldváry v popise Békešskej stolice uvádza, že zemskí páni sú v tomto kraji veľmi chudobní, lebo kým všetci ostatní zemepáni zaplatili stoličnú daň Čaba nezaplatila nič. Spomína sa aj v iných dobových listinách.[2] [3][4]
Osídlenie Čaby[upraviť | upraviť zdroj]
Na jar roku 1718 prišla do Čaby prvá veľká skupina Slovákov. Boli medzi nimi rodiny zo Seliec, Rimavskej Bane, Rimavského Brezova, Čerenčian, Vyšnej Pokoradze a z Lehoty nad Rimavicou. Prišli Slováci z Hontu, Novohradu, Gemera a Zvolena, ktorých viedol kolonizátor Turóczi. Vtedy už v Čabe žilo dovedna 22 rodín, 111 ľudí. Bývali v zemľankách. Pravdepodobne medzi nimi boli aj Slováci, ktorí prišli pred časom na sezónne práce a nevrátili sa do svojich dedín. Okolo Čaby na pustatinách bývali niektorí Slováci na salašoch, v kolibách. Možno to boli oni, ktorí podávali správy na Slovensko o krajoch, ktoré sú neobývané. Koncom roku 1718 žilo v Čabe 46 rodín, spolu 230 obyvateľov. Roku 1720 bola Čaba zaevidovaná ako osada. Do Čaby prichádzali Slováci nielen horských obcí Horného Uhorska, ale aj tí, ktorí sa túlali po Uhorsku a hľadali nový životný priestor. Slováci začali osídľovať Gerendášsku pustatinu a do užívania aj ďalšie časti pustatiny Kerekegyháza, Mezőmegyer, Gerla a Őlyved. Noví Čabania si museli zaopatriť drevo na stavbu domov. Keďže ho široko-ďaleko nebolo dovážali ho z lesov vzdialených 10 - 15 km. Dosky nakupovali v 60 km vzdialenom Arade alebo až v Pešti. Železiarsky tovar nakupovali v 100 km vzdialenom Segedíne a v iných mestách. Podľa súpisu z roku 1717 boli v Békešskej stolici len traja remeselníci. Niektoré rodiny nové životné podmienky odrádzali od pobytu v Čabe a rozhodli sa odsťahovať. Prvý raz sa tak stalo roku 1724, potom v roku 1732. Niektorí odišli iní zostali, keď im panstvo sľúbilo úľavy.[3][5][4]
- 14. apríla 1738 - v Čabe vypukol požiar. Zhorelo 22 domov.
- 1748 - viacerí Čabania sa odsťahovali do Aradskej stolice.
- 1745 V Čabe žilo 2740 ľudí, v roku 1771 tu bývalo 980 rodín, okolo 5000 ľudí. Do Békešskej stolice sa v tom čase sťahovali ľudia z uhorských stolíc. V roku 1746 vnikla ďalšia slovenská osada Slovenský Komlóš.
- 1755 - zhorela veľká časť Čaby.
- 1815 - v Čabe vznikol prvý remeselnícky cech - čižmársky.
- 1831 - v Čabe na choleru zomrelo 2019 ľudí.
- 1840 - Čaba sa stala mestom.
- 1841 - Čaba dostala právo usporadúvať jarmoky
- 1844 - v čabianskej oblasti pribudla ďalšia slovenská osada Alberti
- 1845 - Čabania sa vykúpili z poddanstva
- 1857 - v Čabe otvorili gymnázium
- 1858 - cez Čabu začala premávať železnica zo Szolnoku do Aradu
- 1888 - veľká povodeň ohrozovala mesto
- 1891 - robotnícka vzbura v Čabe
- 1896 - v Čabe otvorili dvojročnú poľnohospodársku školu
- 1900 - v Čabe žilo 37547 obyvateľov. Prevažná väčšina boli Slováci
- 1903 - založenie Ľudového spolku
- 1908 - v Békeščabe sa zišiel kongres opozičných strán zorganizovaný Sedliackou stranou v Uhorsku. Zúčastnilo sa na ňom 697 delegátov zo 403 obcí a miest. Príslušníci národností po prvý raz v histórii Uhorska smeli prehovoriť rodnou rečou.
Čaba v roku 1789 mala 10962 obyvateľov, v roku 1816 bolo ich 17128, roku 1836 - 21757. Stala sa najväčšou dedinou v Uhorsku. Potom, ako sa v roku 1840 stala mestom v roku 1857 žilo v Čabe 26705 ľudí.[3]
| Náboženstvo | 1850-1851 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1920 | 1930 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Ev.a.v. | 18356 | 23315 | 24044 | 25647 | 28473 | 29725 | 31713 |
| Rím.kat. | 3800 | 6461 | 7168 | 8105 | 9541 | 11230 | 13095 |
| Kalvíni | 316 | 811 | 796 | 1260 | 1840 | 2618 | 3550 |
| Národnosť | |||||||
| Slováci | 20671 | 25339 | 25917 | 27488 | 28682 | 24710 | 19846 |
| Maďari | 1200 | 6579 | 7224 | 9504 | 13271 | 21407 | 31312 |
| Nemci | 50 | 429 | 379 | 279 | 280 | 262 | 220 |
Po druhej svetovej vojne ekonomika mesta sústredila na spracovanie poľnohospodárskej produkcie, vybudovali sa tu konzervárne, mlyn. Veľmi známe sa stalo mesto výrobou klobás – tzv. Čabianska klobása.
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Slovenský oblastný dom je múzeum slovenskej kultúry na Dolnej zemi. Ide o unikátnu farmársku usadlosť z roku 1858. Nachádza sa tu typický rustikálny nábytok, poľnohospodárske nástroje a ďalšie artefakty, ktoré sprevádzali históriu slovenskej komunity v tejto oblasti.
- Veľký evanjelický kostol (1843) bol postavený v klasicistickom slohu a patrí medzi dominanty mesta. Tento kostol je považovaný za najväčší klasicistický luteránsky chrám v strednej Európe.
- Malý evanjelický kostol (1743) je postavený v barokovom slohu a patrí medzi najstaršie sakrálne pamiatky v meste. Mesto bolo osídlené hlavne Slovákmi, ktorí vyznávali evanjelické náboženstvo a. v., preto sa stalo aj baštou luteránstva v tejto časti Maďarska. Aj dodnes sú miestni Slováci príslušníkmi evanjelickej cirkvi a. v., ktorá im pomohla udržať národnú identitu. Oba evanjelické kostoly stoja oproti sebe na Námestí Lajosa Kossutha (Kossuth tér).
- Kostol svätého Antona Paduánskeho je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v neogotickom slohu v roku 1910.
- Pravoslávny chrám je barokový chrám miestnych pravoslávnych veriacich na Ulici Bélu Bartóka. V meste žilo v minulosti aj veľa pravoslávnych Rumunov a Srbov.
- Reformovaný kostol maďarských kalvínov bol postavený v neorománskom slohu v roku 1910.
- Munkácsyho múzeum - maďarský maliar Mihály Munkácsy (vl. menom Mihály Lieb) narodený v Mukačeve (Munkács, dnes Ukrajina), ktorý žil v Paríži a zomrel v Nemecku.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímski katolíci – 24,2 %
- evanjelici a. v. – 20,5 %
- reformovaní (kalvíni) – 10,9 %
- ateisti – 30,5 %
- a iní
Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]
Beiuș, Rumunsko
Mikkeli, Fínsko- Odorheiu Secuiesc, Rumunsko
- Salonta, Rumunsko
Tarnowskie Góry, Poľsko
Trenčín, Slovensko
Užhorod, Ukrajina
Wittenberg, Nemecko
Zrenjanin, Srbsko
Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]
-
Radnica -
Evanjelické gymnázium z roku 1895 -
Divadlo M. Jókaia -
Rímskokatolícky kostol -
Evanjelické kostoly
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Exonymá obcí [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2011-06-01, [cit. 2015-08-01]. Dostupné online.
- ↑ HAAN, Ľudovít. Pametihodnosti békeš-čabánske. Pešť : [s.n.], 1866.
- ↑ a b c BORGUĽA, Michal; ŠVIHRAN, Ladislav. Tu sa usadíme. Slováci v čabianskej oblasti. 1.. vyd. Bratislava : Tatran, 1979. 171 s. 61-029-79.
- ↑ a b c SVETOŇ, Ján. Slováci v európskom zahraničí. 1. vyd. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1943. S. 123.
- ↑ SIRÁCKY, Ján. Sťahovanie Slovákov na Dolnú zem v 18. a 19. storočí. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1966. 297 s. (Edícia Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV; zv. 11.) S. 135 – 136,.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Békešská Čaba
