Békešská Čaba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°41′0″S 21°5′0″V / 46.68333°S 21.08333°V / 46.68333; 21.08333
Békešská Čaba
mesto
Megyeszékhely - Békés megye - Békéscsaba.jpg
HUN Békéscsaba COA.jpg
Erb
Štát Maďarsko Maďarsko
Župa Békešská župa
Obvod (Kistérség) Békešskočabiansky
Súradnice 46°41′0″S 21°5′0″V / 46.68333°S 21.08333°V / 46.68333; 21.08333
Rozloha 193,94 km² (19 394 ha)
Obyvateľstvo 64 074 (1. január 2011)
Hustota 330,38 obyv./km²
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 5600 - 5603
KSH 15200
Hungary physical map.svg
Red pog.svg
Wikimedia Commons: Békéscsaba
Štatistika: www.ksh.hu

Békešská Čaba (maď. Békéscsaba) je župné mesto v juhovýchodnom Maďarsku. Nachádza sa vo Východopanónskej panve (Veľkej dunajskej kotline), 8 km juhozápadne od rieky Kettős-Körös a 20 km severne od hraníc s Rumunskom. Mesto je dôležitým stredisko slovenskej menšiny v Maďarsku, v roku 2001 sa hlásilo k slovenskej národnosti 6 % jeho obyvateľstva. Je družobným mestom Trenčína a Martina.

Je sídlom župy a je mestom so župným právom. Počet obyvateľov v posledných rokoch mierne klesá, v roku 2009 malo mesto 64 784 obyvateľov, ktorí žili na území 193,94 km². Veľkosťou sa radí do skupiny stredne veľkých maďarských miest spolu s mestami Níreďháza, Kecskemét, Székesfehérvár, Szombathely, Szolnok, Tatabánya, Eger alebo Salgótarján.

Je železničným dopravným uzlom. Leží na medzinárodnej trati z Budapešti do Bukurešti. Leží v jednej z najúrodnejších poľnohospodárskych oblastí Maďarska.

Nachádza sa tu Munkácsyho múzeum.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Názov „Csaba“ je slovenského[chýba zdroj] pôvodu (Chaba 1332 – 7) a vyskytuje sa ako slovanský[chýba zdroj] názov v Maďarsku opakovane. Pôvodne tu v stredoveku (ako aj vo väčšine Békešskej župy) bývali Slováci, niekedy od novoveku možno zanikli alebo ich ostalo málo a počnúc rokom 1718 sa sem v rámci kolonizácie po oslobodení územia spod tureckej nadvlády prisťahovali noví Slováci.

Význam mesta narastal najmä v 16.17. storočí, v 18. storočí bolo po skončení tureckej nadvlády rekolonizované a prebudované po príchode nových slovenských usadlíkov zo Slovenska do Banátu a na Dolnú zem. Okrem Slovákov žili v meste aj Nemci, Rumuni a Židia. Mesto sa začalo intenzívne rozvíjať po roku 1858, keď tu bola postavená železnica. Stalo sa aj dôležitou oporou uhorských sociálnych demokratov. V roku 1880 (teda ešte na začiatku obdobia maďarizácie) obyvateľstvo mesta tvorilo ešte 25 339 Slovákov a 6579 Maďarov, kým v roku 1921 už bol pomer 24 710 Slovákov ku 24 407 Maďarom.

Po druhej svetovej vojne ekonomika mesta sústredila na spracovanie poľnohospodárskej produkcie, vybudovali sa tu konzervárne, mlyn. Veľmi známe sa stalo mesto výrobou klobás – tzv. Čabianska klobása.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slovenský dedinský dom je múzeum slovenskej kultúry na Dolnej zemi. Ide o unikátnu farmársku usadlosť z roku 1858. Náchádza sa tu typický rustikálny nábytok, poľnohospodárske nástroje a ďalšie artefakty, ktoré sprevádzali históriu slovenskej komunity v tejto oblasti.
  • Veľký evanjelický kostol (1843) bol postavený v klasicistickom slohu a patrí medzi dominanty mesta. Tento kostol je považovaný za najväčší klasicistický luteránsky chrám v strednej Európe.
  • Malý evanjelický kostol (1743) je postavený v barokovom slohu a patrí medzi najstaršie sakrálne pamiatky v meste. Mesto bolo osídlené hlavne Slovákmi, ale aj Nemcami, ktorí vyznávali evanjelické náboženstvo a. v., preto sa stalo aj baštou luteránstva v tejto časti Maďarska. Aj dodnes sú miestni Slováci príslušníkmi evanjelickej cirkvi a. v., ktorá im pomohla udržať národnú identitu. Oba evanjelické kostoly stoja oproti sebe na Námestí Lajosa Kossutha (Kossuth tér).
  • Kostol svätého Antona Paduánskeho je rímskokatolícky kostol, ktorý bol postavený v neogotickom slohu v roku 1910.
  • Pravoslávny chrám je barokový chrám miestnych pravoslávnych veriacich na Ulici Bélu Bartóka. V meste žilo v minulosti aj veľa pravoslávnych Rumunov a Srbov.
  • Reformovaný kostol maďarských kalvínov bol postavený v neorománskom slohu v roku 1910.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]