Bíňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bíňa
obec
Letecký pohľad na obec s valmi
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Podunajsko
Nadmorská výška 130 m n. m.
Súradnice 47°55′20″S 18°38′33″V / 47,922222°S 18,642500°V / 47.922222; 18.642500
Rozloha 23,5 km² (2 350 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 411 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 60,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1135
Starosta Anita Herbácskóová[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 943 56
ŠÚJ 503088
EČV (do r. 2022) NZ
Tel. predvoľba +421-36
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 107
943 56  Bíňa
E-mailová adresa obecbina@obecbina.sk, starostka@obecbina.sk
Telefón 759 91 01
Fax 759 91 18
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bíňa
Webová stránka: obecBina.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Bíňan[4]

Bíňa (maď. Bény, staršie slov. názvy Béň, Bíň) je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pobyt rímskych vojsk na území okolo dolného toku rieky Hron[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 172 sa v blízkosti kastela na dolnom toku rieky Hron nachádzal rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý na čele svojich légií vyrazil z Carnunta proti germánskym kmeňom, ohrozujúcim Rímsku ríšu. Tu, vo vojenskom tábore, napísal svoje dielo „Ta eis heauton“, kde miesto spisovania označil hneď v úvode: „Písané v zemi Kvádov nad Granuou“. Bolo vôbec prvým literárnym, filozofickým dielom spísaným na území dnešného Slovenska.
Na oslavnom rímskom stĺpe zaznamenaná udalosť o "zlatom daždi", ktorý Rimanov odrezaných útočiacimi Germánmi od vody Hrona zachránil pred porážkou, sa stala tiež na dolnom Hrone, a to 11. júna 172. Tento dátum je prvým v histórii zaznamenaným presným časovým údajom, týkajúcim sa územia dnešného Slovenska.
Tieto udalosti by sa mohli týkať územia dnešnej Bíňe, resp. jej bezprostredného okolia. Naznačujú to zemepisné údaje (dolný Hron, nad Hronom), no najmä z vojenského hľadiska tej doby mimoriadne výhodná strategická poloha miesta, čo s veľkou pravdepodobnosťou nemohlo byť nevyužité pri obrannom ťažení, ktorého význam bol daný prítomnosťou samotného cisára.
Do tohoto obdobia by mohli spadať i tzv. bíňske valy - mohutné a doteraz zachované zvyšky neurčitého pôvodu. Kto bol ich pôvodcom a užívateľom, je dodnes neisté.

Bíňsky poklad[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1964 bolo pri zemných prácach v Bíni nájdených 108 zlatých mincí z Byzantskej ríše z 5.storočia.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2021)[5][upraviť | upraviť zdroj]

  • Maďari - 74,3 %
  • Slováci - 15,1 %
  • Rómovia - 0,4 %
  • nezistení - 10,2 %

Náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímski katolíci - 95,13 %
  • bez vyznania - 2,43 %
  • protestanti (hl. reformovaní) - 0,83 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová románska stavba s trojicou apsíd a dvoma predstavanými vežami, z obdobia okolo roku 1200. Ide o jednu z najvýznamnejších románskych stavieb na Slovensku. Kostol tvoril súčasť dnes už zaniknutého premonštrátskeho kláštora, ktorý založil komes Omodej z rodu Hunt-Poznanovcov. Na jeho stavbe sa podieľali stavitelia arcibiskupskej katedrály v blízkom Ostrihome. Kostol postavený z opracovaných kamenných kvádrov je tvorený loďou, štvorcovým presbytériom s polygonálnou apsidou, ku ktorému sú pripojené dve bočné svätyne s apsidami. Priľahlý kláštor zanikol v 16.-17. storočí, keď bolo toto územie ovládané Turkami. Kostol bol obnovený v duchu baroka v rokoch 1722-1732 keď bola zaklenutá loď. V roku 1861 bol kostol pomerne necitlivo neorománsky prestavaný Jozefom Hildom z Pešti, v rokoch 1896-1898 prešiel pamiatkovou obnovou vedenou G. Cziglerom. Kostol bol výrazne poškodený v roku 1945 výbuchom, ktorý zničil predsieň a severnú vežu, poškodil aj južnú vežu a zastrešenie lode. Ďalšia pamiatková obnova kostola pod vedením Alfréda Piffla nasledovala v rokoch 1951-1955. V interiéri sa dochovala bohatá románska kamenárska výzdoba. Do kostola sa vstupuje predsieňou s románskym ústupkovým portálom. V lodi sa nachádza súbor klenbových prípor so sochársky stvárnenými hlavicami s rastlinnými a figurálnymi motívmi, napr. lovecká scéna zobrazujúca postavu držiacu v jednej ruke leva a v druhej dýku.[6] Fasády kostola sú členené segmentovo ukončenými oknami s ostaniami, predsieň má neorománske združené okná. Apsidy sú členené slepými arkádami a oblúčkovým vlysom. Veže majú lizénové rámy, oblúčkové vlysy a neorománske bifóriá, ukončené sú ihlancovými helmicami.
  • Rotunda Dvanástich apoštolov, románska stavba na pôdoryse kruhu s vnútornou apsidou, z obdobia okolo roku 1200. Rotunda bola súčasťou priľahlého komplexu premonštrátskeho kláštora, podľa jednej z hypotéz mohla slúžiť ako baptistérium, teda miesto krstu dospelých jedincov. V 13. a 14. storočí bol jej interiér doplnený o nástenné maľby. Poškodená bola v roku 1683 a chátrala asi sedemdesiat rokov než bola v roku 1755 upravená v duchu baroka. Tehlová stavba rotundy bola poškodená počas druhej svetovej vojny, jej obnova bola ukončená v roku 1961. V interiéri sa nachádza plytká apsida oddelená od lode víťazným oblúkom. Loď je lemovaná dvanástimi sedíliami s konchami. Výmaľba interiéru pochádza dvoch období, maľby apoštolov sú z doby okolo roku 1220, postavy svätcov z doby okolo roku 1320-1350.[7] Do rotundy sa vstupuje románskym portálom s tympanónom. Fasády sú členené románskymi štrbinovými oknami, strecha v tvare kupole je pokrytá šindľom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Bíňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Sčítanie obyvateľov, domov a bytov [online]. [Cit. 2022-05-03]. Dostupné online.
  6. Bíňa [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  7. Bíňa - rotunda [online]. Apsida.sk. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kolníková, E.: Nález neskororímskych solidov v Bíni, okr. Nové Zámky. Numizmatický zborník X, 5-50, 1968
  • Bínsky poklad. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 101.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]