Bíňa
| Bíňa | |
| obec | |
 Letecký pohľad
|
|
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okres | Nové Zámky |
| Nadmorská výška | 130 m n. m. |
| Súradnice | |
| Rozloha | 23,500 km² (2 350 ha) |
| Obyvateľstvo | 1 478 (31. 12. 2009) |
| Hustota | 62,89 obyv./km² |
| Prvá písomná zmienka | 1135 |
| Starosta | Eva Čákváriová[1] (NEKA) |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 943 56 |
| Telefónna predvoľba | +421-36 |
| ŠÚJ | 503088 |
| EČV | NZ |
   Poloha obce v rámci Slovenska
|
|
  Poloha v rámci Nitrianskeho kraja
|
|
| Štatistika: MOŠ/MIS | |
| Webová stránka: http://www.obecbina.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Demonym: Bíňan[2] | |
Bíňa (maď. Bény, staršie slov. názvy Béň, Bíň) je obec na Slovensku v okrese Nové Zámky.
Obsah |
[upraviť] Dejiny
[upraviť] Pobyt rímskych vojsk na území okolo dolného toku rieky Hron
V roku 172 sa v blízkosti castella na dolnom toku rieky Hron nachádzal rímsky cisár Marcus Aurelius, ktorý na čele svojich légií vyrazil z Carnunta proti germánskym kmeňom, ohrozujúcim Rímsku ríšu. Tu, vo vojenskom tábore, napísal svoje dielo „Ta eis heauton“, kde miesto spisovania označil hneď v úvode: „Písané v zemi Kvádov nad Granuou“. Bolo vôbec prvým literárnym, filozofickým dielom spísaným na území dnešného Slovenska.
Na oslavnom rímskom stĺpe zaznamenaná udalosť o "zlatom daždi", ktorý Rimanov odrezaných útočiacimi Germánmi od vody Hrona zachránil pred porážkou, sa stala tiež na dolnom Hrone, a to 11. júna 172. Tento dátum je prvým v histórii zaznamenaným presným časovým údajom, týkajúcim sa územia dnešného Slovenska.
Tieto udalosti by sa mohli týkať územia dnešnej Bíňe, resp. jej bezprostredného okolia. Naznačujú to zemepisné údaje (dolný Hron, nad Hronom), no najmä z vojenského hľadiska tej doby mimoriadne výhodná strategická poloha miesta, čo s veľkou pravdepodobnosťou nemohlo byť nevyužité pri obrannom ťažení, ktorého význam bol daný prítomnosťou samotného cisára.
Do tohoto obdobia by mohli spadať i tzv. bíňske valy - mohutné a doteraz zachované zvyšky neurčitého pôvodu. Kto bol ich pôvodcom a užívateľom, je dodnes neisté.
[upraviť] Bíňsky poklad
108 zlatých mincí z Byzantskej ríše z 5.storočia, nájdený pri zemných prácach v r. 1964 (Jozef Paulík).
[upraviť] Obyvateľstvo
[upraviť] Etnické zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)
- Maďari - 89,64 %
- Slováci - 9,04 %
- Rómovia - 0,97 %
- Česi - 0,21 %
- Nemci - 0,07 %
[upraviť] Náboženské zloženie obyvateľstva (podľa údajov z roku 2001)
- rímski katolíci - 95,13 %
- bez vyznania - 2,43 %
- protestanti (hl. reformovaní) - 0,83 %
[upraviť] Pamiatky
V obci je rímskokatolícky románsky románsky Kostol Panny Márie z pred roka 1217 s viditeľnými zvyškami obvodových múrov priľahlého kláštora a kaplnka - rotunda Dvanástich apoštolov z 12. - 13. storočia.
[upraviť] Referencie
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Eva Čákváriová je v zozname. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Bíňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online. (po slovensky)
[upraviť] Zdroje
- Kolníková, E.: Nález neskororímskych solidov v Bíni, okr. Nové Zámky. Numizmatický zborník X, 5-50, 1968
- Novotný a kol.: Encyklopédia archeológie, 1986
- www.apsida.sk - profil románskeho kostola
- www.apsida.sk - profil románskej rotundy
|
||||||||
