Búrka (Giorgione)
| Búrka | |||
 |
|||
|
|
|||
| Autor | Giorgione | ||
|---|---|---|---|
| Rok | okolo 1505 | ||
| Technika | olej na plátne | ||
| Rozmery | 82 cm × 73 cm | ||
| Galéria | Galleria dell’Accademia, Benátky | ||
Búrka je názov obrazu talianskeho renesančného maliara Giorgioneho, pochádzajúceho z obdobia okolo roku 1505.
[upraviť] Ikonografia a symbolika diela
Obraz predstavuje otvorenú krajinu s mostom a mestom v pozadí. V popredí, tvoriacom riedky lesný porast, sa nachádzajú postavy dojčiacej ženy a vojaka. Dominantným prvkom obrazu je zlovestné, olovené nebo so šľahajúcimi bleskami.
Búrka je pravdepodobne jeden z mála obrazov, ku ktorému existuje niekoľko desiatok interpretácií zobrazovaného námetu. Niektoré z nich scénu vysvetľujú z mytologického pohľadu (búrka ako symbol najvyššieho boha Dia), iné v duchu Starého zákona, dokonca sa objavujú aj historické interpretácie a odkazy na diela rímskych básnikov Petrarcu a Boccaccia.
Vcelku najviac prijímané vysvetlenie symboliky obrazu sa objavilo v roku 1978 v monografii o Búrke talianskeho archeológa Salvatoreho Settisa. Ten jednoznačne scénu považuje za starozákonný výjav o Adamovi a Eve. Adam, opretý o dlhú palicu, pozerá sa na Evu dojčiacu ich syna Kaina. Mesto v pozadí predstavuje raj, z ktorého boli obaja po spáchaní hriechu vyhnaní. Blesk na oblohe je Božím znamením symbolizujúcim vyhnanie.
[upraviť] Vznik diela
Obraz vznikol okolo roku 1505 na objednávku benátskeho šľachtica a zberateľa umeleckých predmetov Gabriela Vendramina. V súpise jeho majetku sa obraz v roku 1530 spomína pod názvom Krajinka v búrke s Cigánkou a vojakom. Rovnako sa obraz uvádza v podrobnom súpise zbierkových artefaktov, ktorý v rokoch 1567 – 1569 dali po Vendraminovej smrti vypracovať jeho dedičia.
Ďalších tristo rokov o obraze niet žiadnych záznamov. Až v roku 1855 sa objavuje záznam o obraze od švajčiarskeho kunsthistorika Jacoba Burckhardta. Vtedy mal názov Rodina Giorgioneovcov s vysvetlením, že na obraze je namaľovaný autor s manželkou a dieťaťom v krajine, pred hroziacou búrkou. Už vtedy však bolo takmer isté, že scéna zachytená na obraze má určite hlbší význam a symboliku. V roku 1932 obraz od posledného súkromného majiteľa kúpil štát a dostal sa tak do Gallerie dell’Accademia v Benátkach, kde tvorí jeden z najväčších klenotov jej zbierkového fondu.
[upraviť] Zdroj
- R. H. Johannsen, Slávne maľby, Slovart, Bratislava, 2004
