Břetislav I.

Únos Judity zo Schweinfurtu Břetislavom podľa Dalimilovej kroniky

Břetislav I., zv. český Achilles (* medzi 1002 až 1005, † 10. január 1055) bolo české knieža z dynastie Přemyslovcov, ktorý vládol v v rokoch 1034 až 1055.

Mladosť

Břetislav bol nemanželský syn kniežaťa Oldřicha a jeho družky (a neskôr manželky) Boženy. Jeho otec ho niekedy v roku 1019 určil správcom Moravy, čerstvo pripojenej k Čechám. Oženiť ho však bolo trochu zložitejšie, nelegitímny potomok nebol príliš atraktívnym ženíchom, nakoniec to však celé vyriešil Břetislav osobne, keď v roku 1021 uniesol z kláštora vo Schweinfurte dcéru bavorského vojvodu Henricha, Juditu zo Schweinfurtu (tiež Gutu), s ktorou sa roku 1029 oženil.

Po smrti svojho otca, kniežaťa Oldřicha bol okrem svojho strýka Jaromíra jediným žijúcim Přemyslovcom. Na kniežací stolec usadol Jaromír, ale vzápätí nato sa ho v Břetislavov prospech vzdal.

Knieža

Břetislav sa čoskoro ukázal ako veľmi silný a sebavedomý panovník a potom, čo si upevnil a poistil svoju domácu pozíciu a získal prvého následníka, začal rozširovanie svojej moci smerom na poľské územie. V rokoch 1038 – 1039 obsadil Krakov a Hnezdno, nad ostatkami sv. Vojtecha, uloženými v tunajšej bazilike Panny Márie, vyhlásil vydanie prvého známeho českého zákonníka (tzv. Břetislavova dekreta).

Obsahom týchto nariadení bola snaha o povznesenie kresťanských mravov. Prvé tri články sa týkali manželských vzťahov, smerovali proti mnohoženstvu a nerozlučiteľnosti manželstva. Ďalšie články boli napr. namierené proti rozširovaniu počtu krčiem, týkali sa zákazu všetkej práce v nedeľu a vo sviatok a príkazu pochovávať mŕtvych výlučne na cintorínoch.

Vojtechove pozostatky dal knieža previezť do Prahy.

Jeho protipoľská výprava však vzbudila pozornosť rímskeho kráľa Henricha III., ktorý v roku 1040 vpadol do Čiech, aby českému kniežaťu pripomenul jeho vazalské postavenie. Prvý Henrichov pokus bol neúspešný (v bitke pri Brůdku na Šumave bol na hlavu porazený), ale o rok neskôr už bola jeho výprava úspešnejšia. Nakoniec Břetislavovi, obkľúčenému v Prahe, zostalo len uznať a obnoviť vazalskú prísahu. V nasledujúcich rokoch sa stal pevným a oddaným Henrichovým spojencom, ktorého podporoval najmä pri výprave do Uhorska.

V roku 1054 vyriešil komplikovanú otázku nástupníctva na kniežací stolec presadením seniorátu (starešinského poriadku) – ustanovením, podľa ktorého zdedil stolec najstarší mužský člen přemyslovskej dynastie (vzhľadom na to, že mal päť synov, išlo o celkom dôležité rozhodnutie). Ďalším členom dynastie potom mali patriť menšie údely na Morave. Krátko potom Břetislav zomrel na hrade Chrudim počas príprav na vojenské ťaženie do Uhorska.

Bol pochovaný v kostole sv. Víta na Pražskom hrade. V roku 1373 boli jeho telesné ostatky uložené do nového svätovítskeho chrámu.

Rodinné pomery

V manželstve s Juditou sa im narodilo päť synov:

• Spytihněv (* 1031 – † 28. január 1061), neskoršie knieža Spytihněv II.
• Vratislav (*? – † 14. január 1092), neskoršie knieža a prvý český kráľ Vratislav II.
• Konrád (* okolo 1035 – † 6. september 1092), neskoršie knieža Konrád I. Brniansky
• Jaromír (* po 1035 – † 26. jún 1090), olomoucký biskup
• Oto (*? – † 9. júl 1087), olomoucké údelné knieža

Genealógia

Boleslav II. * asi 932 † 7. február 999

Emma * pred 950 † 1005/1006

?

?

Oldřich † 9. november 1034

Božena? † po 1052

		Judita zo Schweinfurtu * pred 1003 † 2. august 1058 OO   asi 1021		Břetislav I. * 1002/1005 † 10. január 1055
Spytihněv II.  * 1031  † 28. január 1061		Vratislav II. * 14. január 1092		Konrád I. Brniansky  * asi 1035  † 6. september 1092		Jaromír  nar. okolo 1040  † 26. jún 1090		Oto I. Olomoucký  † 1086

Panovnícke pomery

Břetislav I. Přemyslovci
Vladárske tituly
Predchodca Oldřich	České knieža 1034 – 1055	Nástupca Spytihněv II.