BT-7

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
BT-7
Tank BT-7 z roku 1937

Tank BT-7 z roku 1937

Základná charakteristika
Posádka 3
Dĺžka 5,66 m
Šírka 2,29 m
Výška 2,42 m
Hmotnosť 14 000 kg
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie predné – 20 mm, bočné a zadné – 13 mm, horné – 10 mm, dolné – 6 mm, veža – 15 mm
Hlavná zbraň 45 mm kanón
Sekundárne zbrane 7,62 mm guľomet DT
Pohon a pohyb
Pohon 12-valcový Petrol M-17T
373 kW (500 k)
Odpruženie torzné tyče - Christie
Max. rýchlosť 73 km/h na kolesách
53 km/h na pásoch
Pomer výkon/hmotnosť hp/tona
Dojazd 375 km na pásoch
500 km na kolesách
Priechodnosť svah so sklonom 40°
210 cm široký zákop
120 cm hlboký brod

BT-7 (BT je skratka pre bystrochodnyj - rýchly tank) je sovietsky ľahký tank kolopásovej konštrukcie vyrábaný na prelome 30. a 40. rokov 20. storočia. Predstavoval posledný a najrozšírenejší variant sovietskych rýchlych tankov rady BT. Na rozdiel od svojich predchodcov BT-2 a BT-5 mal zváranú korbu odlišného tvaru. Výzbroj bola podobná ako pri tanku BT-5, tvoril ju 45 mm kanón 20K, vzor 1934 a 1 alebo 2 guľomety DK kalibru 7,62 mm. Bolo postavených 5328 kusov.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Konštrukcia tankov BT (bystrochodnyj tank - rýchky tank) začala vznikať v roku 1931. Odvíjala sa od konštrukcie amerického inžiniera Christieho, na ktorú Sovieti zakúpili licenciu. Iróniou je, že Christieho koncepcia bola Americkou armádou napriek svojim kvalitám odmietnutá. Prvé tanky tejto kategórie sa zúčastnili prehliadky na Červenom námestí v deň výročia revolúcie 7. novembra 1931. Tanky BT používali kolopásový podvozok, čo znamenalo, že sa mohli pohybovať na pásoch aj na kolesách, ktoré mali potiahnuté gumou. Zmena pohonu aj s rozpojením pásov trvala posádke asi 30 minút. Tanky boli v porovnení so svojimi súčasníkmi výrazne rýchle. Prvými verziami rýchlych tankov boli BT-2 a BT-5.

V januári 1933 prebiehali v Charkovskom traktorovom závode konštrukčné práce nad prototypom tanku BT-5. Konštrukčná kancelária však dostala nové zadanie na vývoj vylepšenej verzie tanku, v ktorej by boli odstránené nedostatky predošlých verzií. Sériová výroba typu BT-7 sa začala v roku 1936 a trvala do roku 1940. Tanky tejto konštrukčnej rady dosiahli typom BT-7 svoj zenit. Neskôr bolo rozhodnuté o výrobe nových perspektívnejších stredných tankov T-34, ktoré nemali kolopásové usporiadanie.

Modifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • BT-7- základná modifikácia, vyrobených 4613 kusov.
  • BT-7A- delostrelecký tank, vyrobených 156 kusov. S vežou T-26-4. Kanón KT-26 76 mm. 13,5 tony.
  • BT-7M- s dieselový motorom, vyrobených 765 kusov. Vážil 14,65 tony.

Nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Tank si čoskoro získal obľubu medzi posádkami pre svoje dobré jazdné vlastnosti a ovládateľnosť. Tankami boli vybavené hlavne tankové a jazdecké jednotky. Nasadený bol počas útoku na Poľsko, pohraničných bojov s Japonskom aj v zimnej vojne. Počas bojov s Nacistickým Nemeckom sa plne prejavili slabiny tanku, ktorými bolo predovšetkým slabé pancierovanie. Tanky boli sťahované k prieskumným jednotkám, kde slúžili až do roku 1944.