Bašovce
| Bašovce | |
| obec | |
 Kostol Ružencovej Panny Márie
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Piešťany |
| Región | Dolné Považie |
| Vodný tok | Dubová |
| Nadmorská výška | 165 m n. m. |
| Súradnice | 48°37′58″S 17°47′47″V / 48,632778°S 17,796389°V |
| Rozloha | 4,04 km² (404 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 331 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 81,93 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1113 |
| Starosta | Sandra Borovská[3] (nezávislá) |
| PSČ | 922 01 (pošta Ostrov pri Piešťanoch) |
| ŠÚJ | 558354 |
| EČV (do r. 2022) | PN |
| Tel. predvoľba | +421-33 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Bašovce 160 922 01 Ostrov pri Piešťanoch |
| E-mailová adresa | obecnyurad@Basovce.sk |
| Telefón | 774 68 59 |
| Fax | 774 68 59 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Bašovce | |
| Webová stránka: basovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Demonym: Bašovčan,Bašovčanka[4]
| |
Bašovce sú obec na Slovensku v okrese Piešťany.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza vo výbežku Podunajskej roviny na nive Váhu a Dudváhu, vo výške 165 m n. m. V rokoch 1976 až 1993 neboli samostatnou obcou. V rokoch 1976 – 1980 tvorili spolu s Veľkým Orvišťom obec Orvište, ktorá bola v roku 1980 pripojená k Ostrovu.[5] Z neho sa Veľké Orvište odčlenilo v roku 1991 a Bašovce o dva roky neskôr.[5] Obec s približne 350 obyvateľmi je obklopená poľami, pri miestnom rybníku je rybárska bašta.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvá písomná zmienka o obci pod menom Bessan je z roku 1113.[5] Súčasný názov obce sa používa od roku 1773. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom. Osídlenie nastalo v neolite – sídlisko volútovej kultúry, sídlisko z doby predveľkomoravskej a veľkomoravskej. V katastri obce bolo objavené neolitické sídlo z rokov 4600 – 3800 p. n. l. a slovanské sídlo z 9. storočia.
Počas tureckých nájazdov sa vraj chodievali obyvatelia obce schovávať do neďalekých močarísk, ktoré sa nachádzali za dnešným bývalým obecným družstvom aby unikli Turkom. Turci sa však narozdiel od miestnych nevyznali v močariskách a Turci v nich zahynuli.
Obec patrila zoborskému kláštoru, v roku 1392 panstvu Čachtice. V roku 1414 ju Stibor daroval augustiniánom v Novom Meste nad Váhom.[6] Prvý písomný komentár medziľudských vzťahov v obci sa nachádza v richtárskej knihe z Bašoviec z rokov 1651 – 1847.
Bašovce, podobne ako ďaľšie obce a mestá pri neregulovanom Váhu, ničili povodne. V roku 1813 voda zaplavila takme celú považskú dolinu. Ľudia sa zachránili iba útekom. Pre časté a ničivé požiare bol v obci v roku 1906 založený požiarny zbor, ktorý začínal s malou ručnou striekačkou.
V strede obce bol v roku 1912 postavený dom Alžbety Schneiderovej, na tú dobu veľký a drahý. Za Slovenského Štátu odvliekli majiteľku do koncentračného tábora. Po oslobodení sídlil v budove Miestny národný výbor aj škola.
V roku 1930 bola zo zbierky občanov postavená škola. Zásluhu na jej vybudovaní mal architekt Vladimír Breštenský z Piešťan. Obec Bašovce bola oslobodeńá v podvečer 4. apríla 1945.
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvod názvu obce[upraviť | upraviť zdroj]
Názov obce Bašovce sa podľa ľudovej povesti pripisuje istému chýrnemu bačovi, ktorý prišiel údajne z tematínskeho panstva so stádom oviec. Na lúkach, lesoch a pasienkoch vôkol potoka Dubové si dobre bačoval so svojimi ovcami. Kraj sa mu páčil, a tak založil osadu Bačovce, ktorá bola neskôr premenovaná na Bašovce.
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rímskokatolícky Kostol Ružencovej Panny Márie, jednoloďová eklektická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1906. Interiér kostola je plochostropý, nachádza sa tu neogotické zariadenie z doby jeho vzniku.[7] Fasády sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža je umiestená do štítového priečelia s nikami a nárožnými čučkami vo forme rizalitu. Vstupný polkruhovo ukončený portál v podveží je ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža s vročením 1906 je ukončená ihlancovou helmicou.
- Stĺp sv. Trojice, klasicistická socha z prvej polovice 19. storočia.[8]
- Socha sv. Vendelína z roku 1890.[5]
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Symboly obce sú:[9]
- erb - na modrom štíte strieborná holubica so zelenou ratolesťou v zobáčiku;
- vlajka – ukončená tromi cípmi, obsahuje päť pruhov: 2 modré, 2 biele a 1 zelený.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Bašovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ a b c d KRUPA, Vladimír. Bašovce. In: ŠÜLE, Peter. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. ISBN 80-969388-8-6. S. 137.
- ↑ Bašovce | buyflags.eu [online]. www.buyflags.eu, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online.
- ↑ Bašovce – Kaplnka (Kostol) Ružencovej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Bašovce – Trojičný stĺp [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Obec v kocke [online]. Obec Bašovce, [cit. 2013-06-30]. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bašovce
