Baleáry

	Baleáry; (špa. Islas Baleáres)
	Autonómne spoločenstvo Baleárskych ostrovov
	Autonómne spoločenstvo a provincia
	Pohľad z Formentorského mysu na Mallorke
Vlajka	Symbol
Štát	Španielsko
Súradnice	39°30′S 3°00′Z / 39,500°S 3,000°Z
Hlavné mesto	Palma de Mallorca
Rozloha	4 992 km² (499 200 ha) por. 17. (1 %)
Obyvateľstvo	1 072 844 (2008) por. 14.
Hustota	214,91 obyv./km²
Autonómia	1. marec 1979
Prezident	Francesc Antich (PSOE)
ISO 3166-2	IB
HDP	27 334 miliónov € (12.)
Príjem na hlavu	25 967 €
Oficiálne jazyky	španielčina, katalánčina
	Poloha v Španielsku
	Webová stránka: www.caib.es
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 39°30′S 3°00′Z / 39,500°S 3,000°Z

Baleáry (-slovenský normovaný názov) alebo Baleárske ostrovy (katal. Illes Balears, špa. Islas Baleares) je meno súostrovia na západe Stredozemného mora. Politicky je to provincia a súčasne aj jedno zo 17 autonómnych spoločenstiev Španielska. Správne stredisko je Palma de Mallorca. Ďalšie mestá: Mahón na Menorke, Ibiza na Ibize. Úradnými jazykmi sú katalánčina a španielčina. Katalánsky názov Illes Balears je aj súčasťou oficiálneho španielskeho (kastílskeho) označenia autonómneho spoločenstva. Súostrovie je obľúbeným cieľom mnohých turistov.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčším ostrovom je Malorka. Geologicky sú Baleáry pokračovaním pohoria Andalúzske vrchy (Bétická Kordillera). Na Malorke je horské pásmo Sierra de Alfabia (najvyšší vrch Puig Major 1 445 m. n m.), zvyšok územia má pahorkovitý charakter; aj na ostatných ostrovoch sú skôr nízke vyvýšeniny. Na ostrovoch nie sú žiadne významnejšie vodné toky, iba niekoľko krátkych riečok. Na pobrežiach sú charakteristické zálivy – „calas“. Baleáry zahŕňajú 250 ostrovov, ktoré sú rozdelené do piatich skupín pomenovaných podľa najväčšieho ostrova: Malorka (šp. Mallorca; 81 ostrovov), Menorca (69 ostrovov), Ibiza (65 ostrovov), Formentera (14 ostrovov), Cabrera (21 ostrovov).

Ostrovy sa skladajú z dvoch skupín:

Veľké Baleáry (Malorka, Menorca, Cabrera a iné)
Islas Pitiusas (Ibiza, Formentera a iné)

Administratívne sa región delí na 3 ostrovné celky:

a z nich každý spravuje vlastná „ostrovná rada“ (Consell Insular).

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Baleáry poznali už Feničania a Gréci. Neskôr si ich podrobilo Kartágo. Po zničení Kartága Rímom boli ostrovy dočasne samostatné a stali sa útočiskom pirátov. Roku 123 pred Kr. ich pre Rím podrobil Quintus Caecilius Metellus Balearicus a potom sa sem nasťahoval rad rímskych osadníkov. V tom čase boli aj založené mestá Palma de Mallorca a Pollentia (dnešná Pollensa), a na Baleároch sa začali pestovať olivy. V Pollense sa dodnes zachoval napríklad rímsky vodovod.

V roku 423 po Kr. dobyli Baleáry od Rimanov Vandali, od roku 534 od Vandalov zase Byzantínci. V roku 798 ich dobyli Mauri a neskôr tam založili emirát. V rokoch 1228-32 si vybojoval Baleáry aragónsky kráľ Jakub I. a urobil z nich terciogenitúru pre svojho syna Jakuba, po ktorom v Mallorskom kráľovstve nasledovali Sancho a Jakub I.

V roku 1344 si túto ríšu pripojil Peter IV. Aragónsky a odvtedy Baleáry zdieľali dejiny Španielska. Počas vojny o španielske dedičstvo obsadili Menorcu roku 1708 Angličania a ponechali si ju až do roku 1782 (okrem rokov 1756-1769, kedy ju mali Francúzi).

Predsedovia vlády[upraviť | upraviť zdroj]

Jeroni Albertí Picornell (UCD) 1978 - 1982
Francesc Tutzó Bennasar (UCD) 1982 - 1983
Gabriel Cañellas Fons (AP/PP) jún 1983 - 2. augusta 1995
Cristòfor Soler i Cladera (PP) 2. augusta 1995 - 18. júna 1996
Jaume Matas Palou (PPIB) 18. júna 1996 - 27. júla 1999
Francesc Antich i Oliver (PSOE) 27. júla 1999 - 27. júna 2003
Jaume Matas Palou (PPIB) od 27. júna 2003

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Štandardizácia geografického názvoslovia [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2011-05-25]. Dostupné online.
↑ Población por comunidades autónomas [online]. INE, 3.6.2009, [cit. 2011-05-25]. Dostupné online. (po španielsky)