Bara

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bara
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška Veľká Bara – 180, Malá Bara – 144 m n. m.
Súradnice 48°25′30″S 21°43′01″V / 48,425000°S 21,716944°V / 48.425000; 21.716944
Rozloha 6,25 km² (625 ha) [1]
Obyvateľstvo 277 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 44,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1296
Starosta Ľudovít Sütő[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA)
PSČ 076 32 (pošta Borša)
ŠÚJ 528129
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Bara 7
076 32  Borša
E-mailová adresa obecbara@kid.sk
Telefón 679 22 43
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Webová stránka: obecbara.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bara (maď. Bári) je obec na Slovensku v okrese Trebišov. Obec vznikla v roku 1960 zlúčením Malej a Veľkej Bary.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Bara sa nachádza v Potiskej nížine 29 km západne od Kráľovského Chlmca, 5 km od obce Borša a 27 km od okresného mesta Trebišov.

Z východnej strany sa rozprestierajú lesy Hatfa, z južnej strany obec Borša, zo severnej strany vinice Malej Tŕne a západnú časť tvoria vinice a kopec Piliš (264 m).[4]

Zoznam ulíc[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hlavná ulica
  • Boršanská ulica
  • Školská ulica
  • Viničná dolná
  • Viničná horná ulica
  • Hatfanská ulica

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Malá Bara (maď. Kisbári) obec doložená v roku 1296 ako Bary, z roku 1416 ako Kysbary, z roku 1808 ako Malá Bara, maďarsky Kisbári. Bola majetkom zemanov a často menila zemepánov. V roku 1557 mala 1,5 porty, v roku 1715 mala 2 obývané a 6 opustených domácnosti, v 19. – 20. storočí grófka Vayová. V roku 1787 mala obec 17 domov a 99 obyvateľov, v roku 1828 mala 34 domov a 281 obyvateľov. V minulosti poľnohospodárska a vinohradnícka obec. V rokoch 1938 – 1944 po Viedenskej arbitráži bola pripojená k Maďarsku. Podľa Fényesa v roku 1851 to bola maďarská dedina, ktorá mala 20 katolíkov, 185 kalvínov a 19 židov [5]

Veľká Bara (maď. Nagy Bári) obec sa spomína od roku 1416 ako Nagbary, z roku 1808 ako Veľká Bara, maďarsky Nagbári. Založili ju na zákupnom práve v chotári obce Malá Bara. Patrila Lónyayovcom a iným, v 18. storočí Aspremontovcom a Kazinczyovcom. V roku 1557 mala 3,5 porty, v roku 1715 mala 11 opustených a 12 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 41 domov a 221 obyvateľov, v roku 1828 mala 37 domov a 281 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, do 18. storočia vinohradníctvom. V roku 1938 – 1944 pripojená k Maďarsku. V rokoch 1938 – 1944 po Viedenskej arbitráži bola pripojená k Maďarsku.[6] Podľa Fényesa v roku 1851 to bola maďarská dedina, ktorá mala 6 rímskokatolíkov, 10 gréckokatolíkov, 208 kalvínov a 19 židov [5]

Písomné doklady o vinohradoch sú od 15. storočia.[7]

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra[8] má obec tieto symboly prijaté 6. mája 2000. Na erbe je vinohradnícky motív podľa odtlačku pečatidla zo 17. storočia doplnený o motív vinohradníckeho nožíka z pečatidla z roku 1867.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V zelenom štíte strieborná šikmá, sklonená, dvojlistá ratolesť viniča so zlatým strapcom hrozna, vľavo hore strieborný obrátený vinohradnícky nôž so zlatou rúčkou.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka má podobu piatich pozdĺžnych pruhov zeleného, bieleho, žltého, bieleho, zeleného v pomere 3 : 1 : 1 : 1 : 3. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa posledného sčítania ľudu z roku 2001 mala obec 336 obyvateľov. Slovenskej národnosti bolo 28,57% obyvateľov, maďarskej 69,94% a rómskej 1,19%. Mužov bolo 157 a žien 179.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Reformovaný kostol v časti Malá Bara, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a predstavanou vežou zo začiatku 13. storočia. Kostol sa nachádza na vyvýšenine na východnom okraji dediny. Najstaršia románska časť kostola je postavená z tehál na kamennom základe. V 14. storočí bola rozšírená loď už v duchu gotiky a v 15. storočí bola pristavaná západná veža. Od polovice 17. storočia patrí kostol Reformovanej cirkvi. Celková obnova schátraného objektu sa realizovala v rokoch 1989-1993. Interiér lode je plochostropý. Nachádza sa tu drevená empora a kazateľnica umiestnená napravo od víťaznéo oblúka. Na južnej stene románskej lode boli objavené zvyšky výmaľby.[9] Fasády kostola sú hladké, členené polkruhovo ukončenými oknami v románskej časti a oknami s lomeným oblúkom a kružbou v gotickej. Apsida je dekorovaná oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou. V podveží sa nachádza gotický portál.
  • Reformovaný kostol v časti Veľká Bara, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou z rokov 1799-1801. Obnovou prešiel v roku 1890, keď bola pristavaná veža.[10] Kostol má hladké fasády s polkruhovo ukončenými oknami. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. bara.ocu.sk [online]. [Cit. 2010-04-26]. Dostupné online. Archivované 2014-02-02 z originálu.
  5. a b fszek.hu
  6. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. 1. vyd. Zväzok I. Bratislava : Veda, 1977. 526 s.
  7. ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 45 – 47.
  8. Heraldický register SR II. – str.20 – 21
  9. Malá Bara [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  10. Bara. Kostol reformovanej cirkvi vo Veľkej Bare. [online]. Krížom-krážom. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]