Barbizonská škola
Barbizonská škola (asi 1830–1870) bola skupina umelcov, maliarov krajinárov, ktorí pracovali v oblasti francúzskej dediny Barbizon na juh od Paríža. Hlásali oporu vo videnej skutočnosti, v nespočetných premenách a náladách prírody. Barbizonskú školu založil maliar Théodore Rousseau (nie naivný maliar Henri Rousseau), ktorý sa v Barbizone po nepochopení svojho diela parížskymi salónmi trvalo usadil.
Barbizonovci vychádzali v podstate zo zásad romantického realizmu. Ich cieľom bolo odvrátenie od strnulého klišé klasicky komponovanej krajiny, tvorenej podľa nemeniteľného, zaužívaného receptára v ateliéri a návrat k reálnej prírode. Od tých čias sa začína nová kapitola vo vývoji krajinomaľby, tzv. plenér, maľba v prírode (po francúzsky „en plein air“).
Umelci tohoto okruhu pripravovali svojou tvorbou predpoklady ďalšieho rozvoja plenérovej maľby, smerujúcej v nasledujúcich obdobiach zákonite k impresionizmu.
Do okruhu barbizonskej školy patria:
- Camille Flers 1802-1868
- Narcisse-Virgile Diaz de la Pena 1807-1876
- Jules Jacques Veyrassat 1808-1893
- Constant Troyon 1810-1865
- Jules Dupré 1811-1889
- Théodore Rousseau 1812-1867
- Charles Emile Jacque 1813-1894
- Charles Francois Daubigny 1817-1878
- William Morris Hunt 1824-1879
- Paul Desire Trouillebert 1829-1900
- Homer Dodge Martin 1836-1897
Stúpencom tejto školy na Slovensku bol Ladislav Medňanský.
Realistickí maliari Jean Francois Millet a Camille Corot sú tiež niekedy voľne spájaní s touto školou.