Barometer (fyzika)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O iných významoch výrazu Barometer pozri barometer
Schéma ortuťového barometra

Barometer je prístroj na meranie atmosférického tlaku (tlaku vzduchu), používaný na určovanie počasia (pri vyššom tlaku býva obyčajne jasno, pri nízkom tlaku možno očakávať zmenu jasného počasia na daždivé). Ide o špeciálny druh tlakomeru.

Barometre môžu byť založené na rôznom princípe:

  • Ortuťový barometer sa skladá z trubice na jednom konci zatavenej, naplnené ortuťou, na ktorú na druhom otvorenom konci pôsobí atmosferický tlak. Podľa výšky ortuti pod zataveným koncom možno určiť veľkosť atmosferického tlaku (čím vyššie ortuť vystúpi, tým väčší je tlak). Ortuťový barometer vynašiel Evangelista Torricelli (1608-1647) v roku 1643.
  • Aneroid (pružinový barometer) pracuje na základe merania deformácie plechovej krabičky, ktorá má vo vnútri vákuum. Aneroid vynašiel v roku 1843 Lucien Vidia. Pôvodný názov barometre anéroide znamená "tlakomer bez kvapaliny".

Barometre sa druhotne používajú na fyzikálne merania výšky v geodézii alebo v letectve.

Kvapalinové barometre[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vodný barometer. Atmosferický tlak sa v tomto type barometra meria pomocou vodného stĺpca. Vodný stĺpec musí byť vysoký cca. 10,4 metra a meranie týmto typom barometra je silne ovplyvnené teplotou.
  • Ortuťový barometer. Ortuťovému barometru stačí výška ortuťového stĺpca cca. 760 mm. Aj meranie týmto typom barometra je ovplyvnené teplotou, ale menej ako vodným.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]