Barit

	Barit
	BaSO₄
Všeobecné informácie
Objaviteľ	Dietrich Ludwig Gustav Karsten; (1800)
Pôvod názvu	z starogr. βάρυζ – tažký
Klasifikácia
IMA status	prijatý (1959)
Strunzova klasifikácia	VI/A.09 (8.vyd.); 7.AD.35 (9.vyd.)
Nickelova-Strunzova klasifikácia	7.AD.37 (10.vyd.)
Danaova klasifikácia	28.3.1.1 (8.vyd.)
Kryštalografia
Kryšt. sústava	Rombická sústava
Bodová grupa	mmm
Priestorová grupa	Pnma
Mriežkové param.	a = 8,884 Å; b = 5,457 Å; c = 7,157 Å; V = 346,97 Å3; Z = 4
Habitus	kusový, vláknitý, tabuľkový s plochami {001}, {101}, {011}, ohraničený {210}
Fyzikálne vlastnosti
Priesvitnosť	priehľadný, priesvitný až nepriesvitný
Farba(y)	biela, žltkastá, sivá, hnedá
Vryp	biely
Lesk	sklený
Tvrdosť (Mohs)	3
Hustota	4,50 kg.dm−3
Štiepateľnosť	výborná podľa plôch {010}, {210}, zlá podľa {010}
Lom	nepravidelný
Optické dáta
Index lomu; dvojosový minerál	nα = 1,636; nβ = 1,637; nγ = 1,648
Dvojlom	δ = 0,012
2V	36 - 42 ° (vypočítaný 36 - 40 °)
Odrody a variety
	- anglesiobarit, hokutolit - odrody so zvýšeným obsahom Pb; - stronciobarit, celestobarit - odrody so zvýšeným obsahom Sr; - kalcareobarit - odroda so zvýšeným obsahom Ca; - cérioobarit - odroda so zvýšeným obsahom Ce; - radiobarit - odroda so zvýšeným obsahom Ra; - volnýn; - baritová ruža, púštna ruža
	Zoznam minerálov; Barit na mindat.org; Barit na Commons
	Portál vied o Zemi; Chemický portál

Barit (v staršej literatúre aj ťaživec) je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky síran bárnatý - BaSO₄.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Barit vytvára tabuľkovité a prizmatické kryštály, ktoré bývajú niekedy pomerne veľké. Vyskytuje sa aj v podobe malých konkrécií. Okrem toho býva často vláknitý, stĺpcovitý alebo zemitý habitus. Býva bezfarebný, žltkastý, hnedý, červenkastý, modravý aj zelenkastý. Vryp má biely. Je to priehľadný až priesvitný minerál so skleným, mastným alebo perleťovým leskom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká na hydrotermálnych žilách často spolu s množstvom ďalších minerálov, ako kremeň, kalcit, galenit, pyrit, dolomit, chalkopyrit a sfalerit. Tvorí sa aj v žilách sedimentárnych súvrství a okolo termálnych prameňov.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Barit sa ťažko taví a plameň sfarbuje do zelena. Nerozpúšťa sa v kyselinách a niektoré jeho odrody fluoreskujú. Výrazným identifikačným znakom je jeho vysoká hustota - až 4,48 g.cm³.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Banská Štiavnica, Brehov, Brezno, Čavoj, Drnava, Dúbrava, Gelnica, Hnilčík, Hodruša-Hámre, Horná Lehota (Trangoška), Chvojnica, Jaklovce, Jasenie, Jelenec, Krásnohorské Podhradie, Kremnica, Malužiná, Novoveská Huta, Pernek, Pezinok, Poprad - Kvetnica, Rožňava, Rudňany, Lošonec, Sološnica, Špania Dolina, Vlachovo, Vyhne, Vyšná Boca atď.