Batizovská dolina
O národnej prírodnej rezervácii pozri Batizovská dolina (národná prírodná rezervácia).| Batizovská dolina | |
| dolina | |
 Batizovská dolina
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský kraj |
| Pohorie | Vysoké Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | > 1 050 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′00″S 20°07′52″V / 49,149868°S 20,131168°V |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Batizovská dolina | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Batizovská dolina (poľ. Dolina Batyżowiecka, nem. Botzdorfer Tal, maď. Batizfalvi-völgy) je situovaná na južnej strane Vysokých Tatier. Ohraničuje ju hlavná os od južného hrebeňa Popradského Ľadového štítu, hlavný hrebeň Vysokých Tatier od Popradského Ľadového až po Zadný Gerlachovský štít, úsek Gerlachovskej rázsochy až po Kotlový štít a jeho juhozápadné rameno. Od svojho uzáveru po prah Batizovského plesa meria približne 1,5 km.[1]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Pomenovanie je odvodené od majiteľa doliny komesa Batyza, ktorému v roku 1264 daroval Belo IV. toto územie. Jeho meno nesie obec Batizovce, ktorá leží pod touto dolinou. Názov doliny sa používa pre celé údolie od hlavného hrebeňa Vysokých Tatier po jej rozplynutie na hranici lesa.[1]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
V hornej časti doliny (Vyšná batizovská roveň) je Kostolík výrazná kužeľovitá vyvýšenina. Na východ od neho, pod stenami Zadného Gerlachovského štítu, vo výške približne 2 250 m je najvyššia terasa doliny Vyšná batizovská roveň (poľ. Wyźnia Batyźowiecka Rówień) a nižšie od Batizovskej próby Nižná batizovská roveň (poľ. Niźnia Batyźowiecka Rówień). Batizovská próba je jedna z ciest, ktorá sa používa na zostup z Gerlachu. Prostredná, najkratšia časť doliny vychádza spod kamenného valu Batizovského plesa a končí sa vysokým prahom Batizovských spádov, ktoré klesajú do Batizovských dier, ktoré boli v dávnej minulosti často navštevované hľadačmi zlata. Cez dolinu preteká Batizovský potok, ktorý vytvára Batizovské vodopády. V doline, okrem Batizovského plesa, na najvyššej severovýchodnej terase doliny, sú neveľké Batizovské oká (poľ. Batyżowieckie Oka). Nachádzajú sa v nadmorskej výške asi 2 200 m n. m.. Batizovské oká patria medzi najvyššie položené zberače vody vo Vysokých Tatrách. V dolnej časti doliny nad Vyšnými Hágmi je Čierne pleso (poľ. Czarny Staw Batyżowiecki), ktoré je najnižšie položené pleso Batizovskej doliny. Na juhozápad od Batizovského plesa je Malé Batizovské pliesko a pod Kostolíkom Pliesko pod Kostolíkom. Dolinou nevedie žiaden turistický chodník. Pod jej okrajom vedie Tatranská magistrála.[1]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Batizovská dolina
