Bazilika a kláštor svätého Juraja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Priečelie Baziliky sv. Jiří

Bazilika a kláštor svätého Juraja je románsky súbor sakrálnych stavieb tvoriaci východnú stranu Jiřského námestia na Pražskom hrade.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol bol založený začiatkom 10. storočia českým kniežaťom Vratislavom I. V roku 973 bol pri ňom založený prvý kláštor v Čechách - ženský benediktínsky kláštor, ktorého predstavenou sa stala jeho zakladateľka, sestra kniežaťa Boleslava II. Mlada.

Mnohé z významných predstavených kláštora, opátok, boli príslušníčky panovníckeho rodu Přemyslovcov - Anežka Přemyslovna, Kunhuta Přemyslovna - ďalšie pochádzali z popredných šľachtických rodov. Pri kláštore pôsobilo významné skriptórium; vzniklo tu množstvo vynikajúcich iluminovaných rukopisov.

Pri založení kláštora bol pôvodný Vratislavov kostol rozšírený a predĺžený. Po požiari v roku 1142 bol prestavaný vo vyspelom románskom slohu, boli pristavané dve veže a západný chór. Po polovici 14. storočia bol kláštor aj kostol upravený parlerovskou hutou. Posledná veľká prestavba kláštora sa uskutočnila v rokoch 1657 - 1680. Nariadením Jozefa II. bol kláštor v roku 1782 zrušený a jeho priestory boli využívané ako kasárne a väzenie.

V rokoch 1962 - 1972 bol kláštor, stojaci na príkrom severnom svahu hradčanského ostrohu, staticky zaistený proti posuvu terénu a adaptovaný pre účely zbierok českého umenia pražskej Národnej galérie od gotiky po barok.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou dochovanou súčasťou kláštora je kaplnka svätej Anny, pôvodne kláštorná kaplnka Panny Márie, priliehajúca k východnému ambitu. Pochádza z 10. storočia, neskôr bola stavebne upravovaná (v 2. polovici 14. storočia v gotickom slohu, po roku 1673 v ranobarokovom štýle). Kaplnka slúžila ako domáca kaplnka konventu a pohrebisko opátok. Tu je pochovaná aj zakladateľka kláštora.

Interiér Baziliky sv. Juraja

Bazilika svätého Juraja je vo svojej dnešnej podobe výsledkom jednak rozsiahlej puristickej prestavby z rokov 1897 - 1907, jednak súdobých úprav, najmä obnovenia pôvodnej farebnosti západného priečelia a postupnej reštaurácie chrámového mobiliáru. Archeologický prieskum, uskutočnený v rokoch 1958 - 1960, priniesol množstvo cenných poznatkov počínajúc odkrytím najstaršieho muriva Vratislavovho kostolíka zo začiatku 10. storočia až po nálezy pohrebísk prvých českých přemyslovských kniežat. V murive strednej lode sa zachovali zvyšky pôvodného západného chóru. V čele chrámu sa nachádzajú náhrobky přemyslovských kniežat - maľovaná tumba Vratislava I. z 15. storočia a náhrobok Boleslava II. s kovanou barokovou mrežou.

Po dvojramennom schodisku vedúcom na chór sa návštevník dostane k východnej krypte, v ktorej bola od roku 1659 hrobka opátok kláštora.

Kaplnka sv. Ľudmily bola v 14. storočí upravená pre uloženie ostatkov tejto českej svätice, ktoré boli do kostola prenesené už v roku 925. Tu je pochovaná v tumbe, diele parlerovskej huty z obdobia okolo roku 1380. Pred náhrobok bol v roku 1858 postavený pseudogotický oltár. Na triumfálnom oblúku sa nachádzajú neskorogotické postavy svätcov. V južnej bočnej lodi sú osadené náhrobníky opátok zo 16. - 18. storočia; v južnej apside zvyšky románskych nástenných malieb.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola vystavaná v rokoch 1718 - 1722 pri južnej stene baziliky. Vnútorné vybavenie kaplnky aj výmaľba pripomínajú tohto svätca - na východnej stene oltár s vyobrazením svätca od V. V. Reinera, kupola zdobená freskou Apoteóza svätca od rovnakého autora.

Z Jiřskej ulice je na mieste staršieho vchodu do baziliky umiestnený nový renesančný portál s reliéfom zápasu svätého Juraja s drakom.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Zd. Buříval, Staletá Praha, Sborník Pražského střediska státní památkové péče a ochrany přírody, Orbis, Praha, 1965
  • J. Burian, J. Svoboda, Pražský hrad, Olympia, Praha, 1976