Bazilika svätého Prokopa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Svetové dedičstvo UNESCO
Bazilika svätého Prokopa*
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO

Trebic podklasteri bazilika velka apsida.jpg
Štát Česko Česko
Typ kultúrna pamiatka
Kritériá ii, iii
Identifikačné č. 1078
Región** Európa a Severná Amerika
Súradnice 49°13′06″S 15°52′25″V / 49.21833°S 15.87361°V / 49.21833; 15.87361Súradnice: 49°13′06″S 15°52′25″V / 49.21833°S 15.87361°V / 49.21833; 15.87361
História zápisu
Zápis 2003  (27. zasadnutie)
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva.
** Klasifikované regióny podľa UNESCO.
Celkový pohľad na areál baziliky

Bazilika svätého Prokopa je románsko-gotický kresťanský kostol v Třebíči. Bol vybudovaný na mieste pôvodnej mariánskej[1] kaplnky pri benediktínskom kláštore približne v rokoch 12401280. Ako súčasť objektu „kláštora s kostolom sv. Prokopa“ sa stal v roku 2002 národnou kultúrnou pamiatkou[2] a o rok neskôr bol spoločne so židovskou štvrťou zapísaný na Zoznam zoznam svetového dedičstva UNESCO.[3]

Pôvodným patrociniom baziliky bolo Nanebovstúpenie Panny Márie. Svätý Prokop sa stal patrónom baziliky v roku, kedy sa pripomínalo päťstoročné výročie jeho svätorečenia, teda v roku 1704; v tomto roku dal Jan Karel, hrabě z Valdštejna, vytvoriť z presbytéria baziliky zámockú kaplnku sv. Prokopa.[4][5]

Svojim účelom je bazilika svatého Prokopa farským kostolom farnosti Třebíč-zámo a je tiej jej vlastnictvom.

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

Areál bývalého kláštera

Mimoriadna architektonická hodnota baziliky svätého Prokopa tkvie v tom, že v sebe spája princípy dvoch slohových období: románskeho a gotického. Nie je to pritom stavba prechodná: prvky gotické neprekrývajú prvky románske. Hoci stavitelia chrámu vychádzali z románskej koncepcie, boli už zoznámení s gotickými prvkami a pracovali s nimi; príkladom sú masívne gotické rebrá krypty. Pritom vonkajšik veľkej apsidy je s výnimkou niekoľkých detailov takmer úplne románsky.[6]

Zaujímavosťou, ktorá vynikla až potom, čo boli múry zbavené omietok a ponechaná im len ich surová kamenná podoba, sú značky kamenárov na niektorých kvádroch. Vnútorné omietky boli odstránené na popud ďalšieho obnovovateľa kostola, architekta Kamila Hilberta. Za obnovou vôbec ale stál vtedajší třebíčsky dekan a farár zámocke farnosti František Borgiáš Doležel.

Ďalšou zaujímavosťou môže byť, že na stavbu baziliky väčšinou poslúžila miestna hrubozrnná šedá žula, len miestami – kde bol dôraz na detaily – doplnená oslavanským pieskovcom.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Doležal, l. c., str. 55.
  2. Nařízení vlády č. 337/2002 Sb., o prohlášení a zrušení prohlášení některých kulturních památek za národní kulturní památky.
  3. Jewish Quarter and St Procopius' Basilica in Třebíč
  4. Doležal, l. c., str. 58.
  5. Bartušek, l. c., str. 71.
  6. Bartušek, l. c., str. 35: „s výjimkou plastických detailů, jako jsou bobulové hlavičky sloupků středního okna a sloupky vnější galerie.“
  7. Joura, l. c., str. 140.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bazilika svatého Prokopa na českej Wikipédii.