Beaufortova stupnica sily vetra

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Beaufortova stupnica sily vetra alebo len Beaufortova stupnica je empirická stupnica sily vetra založená na pozorovaní podmienok a vlnenia na vodnej hladine.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Stupnicu vytvoril v roku 1805 Sir Francis Beaufort, britský admirál a hydrogeograf. Pôvodne sa trinásťstupňová stupnica (0 – 12) riadila opisom stavu plachiet na vojenských lodiach, so stupňami od „sotva dostatočný vietor na riadenie lode“ po „vietor, aký nevydrží žiadne oplachtenie“. Od tridsiatych rokov 19. storočia sa stala štandardom pri zápise lodného denníka a od päťdesiatych rokov 19. storočia sa začala používať v pevninovej meteorológii.

Od začiatku 20. storočia, keď sa v moreplavbe plachetnice začali nahrádzať parníkmi, bola stupnica preformulovaná podľa vlnenia na vodnej hladine a doplnila sa o pevninové pozorovania dymu a pohybu stromov vo vetre.

V roku 1946 sa stupnica rozšírila o stupne 13 – 17, ktoré sa používaju vo výnimočnom prípade na opis sily tropických cyklónov hlavne v Číne a na Taiwane. Absolútna rýchlosť vetra (v m/s) bola vztiahnutá k empirickej stupnici podľa vzorca

v = 0,836 \times B^{\frac{3}{2}}

kde v je rýchlosť v metroch za sekundu, a B je sila vetra podľa Beaufortovej stupnice.

Stupnica[upraviť | upraviť zdroj]

Stupeň Stredná rýchlosť vetra Pomenovanie[1] Úkazy na mori Výška vĺn (max)[pozn 1] Úkazy na pevnine
[ m/s ] [ km/h ] [ kt ] [ m ]
0 0 0 0 bezvetrie zrkadlová hladina 0 dym stúpa kolmo nahor
1 1,0 3 2 vánok hladina sčerená, bez peny 0,1 (0,1) slabý pohyb dymu a lístia, veterná koruhva sa nehýbe
2 2,5 9 5 slabý vietor drobné vlnky s hladkými vrcholmi bez peny 0,2 (0,3) šelest lístia, veterná koruhva sa hýbe, vietor citeľný na tvári
3 4,5 16 8 mierny vietor väčšie vlnky s ostrými vrcholmi bez peny 0,6 (1) vietor rozvíja menšie zástavy, pohyb vetvičiek
4 6,5 24 13 dosť čerstvý vietor malé vlny s objavujúcou sa penou 1 (1,5) vietor zdvíha prach a kúsky papiera, pohybuje slabšími konármi
5 9,5 34 18 čerstvý vietor dlhšie vlny, mnohé s penou 2 (2,5) listnaté kry sa začínajú hýbať, na stojatých vodách sa tvoria menšie vlnky so spenenými hrebeňmi
6 12,5 44 24 silný vietor väčšie vlny so spenenými vrcholmi, niektoré sa lámu 3 (4) vietor pohybuje silnejšími konármi, telegrafné drôty svištia, používanie dáždnika je obťažné
7 15,5 56 30 prudký vietor veľké vzduté vlny, vietor odfukuje z vĺn penu a kvapky 4 (5,5) vietor pohybuje celými stromami, chôdza proti vetru je náročná
8 19,0 68 37 búrlivý vietor vysoké vlny, vietor strháva hrebene vĺn, pena strieka 6 (7,5) lámu sa konáre, chôdza proti vetru je normálne nemožná
9 22,5 81 44 víchrica vysoké vlny, hustá pena, vrcholky niektorých vĺn sa stáčajú 7 (10) vietor spôsobuje menšie škody na stavbách, strháva komíny a škridly, zo stromov sa odlamujú hrubšie konáre
10 26,5 95 51 silná víchrica veľmi vysoké vlny, hustá pena, vrcholky vĺn sa stáčajú 9 (12,5) vyvracia celé stromy, spôsobuje väčšie škody na stavbách
11 30,5 110 59 mohutná víchrica extrémne vysoké spenené vlny, pena odletuje v smere vetra 11,5 (16) mnoho stromov je vyvrátených alebo zlomených, spôsobuje rozsiahle materiálne škody
12 36,0 125 68 orkán extrémne vysoké vlny, hustá pena všade v ovzduší 14+ (16+) ničivé účinky

Úkazy na mori sa prejavujú na voľnej hladine vzdialenej od pobrežia. V závislosti od miestnej orografie môže pobrežie chrániť zátoky alebo príbrežné oblasti pred účinkami vetra.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Maximálnu výšku dosahujú vlny len na otvorenom mori a pri dlhodobom pôsobení vetra. Preto v blízkosti pobrežia alebo ak vietor veje menej než 2 – 8 hodín, vlny túto výšku nedosahujú.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]