Beckov (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°47′22″S 17°53′42″V / 48.789444°S 17.895000°V / 48.789444; 17.895000
Beckov
obec
SlovakRepublic-Beckov-Castle (5).JPG
Beckov - coat of arms.gif
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Región Považie
Nadmorská výška 190 m n. m.
Súradnice 48°47′22″S 17°53′42″V / 48.789444°S 17.895000°V / 48.789444; 17.895000
Rozloha 28,63 km² (2 863 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 343 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 46,91 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Karol Pavlovič[3] (SDKÚ-DS, KDH, SaS)
PSČ 916 38
ŠÚJ 505846
EČV NM
Tel. predvoľba +421-32
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 180
916 38  Beckov
E-mailová adresa beckov@obec-Beckov.sk
Telefón 777 71 25, 774 27 21
Fax 774 27 26
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Beckov
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: obec-beckov.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Beckov je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Dejiny a opis[upraviť | upraviť zdroj]

Bolo jedným z prvých stredovekých miest na Považí. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 940. Dominantou je ruina Beckovského hradu. Beckov patril k obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy. V 14. – 15. storočí sa stal majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. V týchto časoch tu vzniklo jedno z mála dôležitých umeleckých centier. V roku 1439 – 1535 patril hrad rodu Bánffyovcov. V roku 1729 vznikol v podhradí požiar, ktorý zachvátil aj hrad. Bez striech sa stal ruinou. V renesančnej kúrii zemianskej rodiny Ambrovcov sa nachádza stála expozícia dejín Beckova. Patrí do historického jadra bývalého poddanského mestečka Beckov. V interiéri je renesančný kozub s erbom Medňanských, datovaný rokom 1648, nábytok pochádzajúci z orientálnych krajín, obsahuje i etnografickú časť. Medzi významnejšie pamiatky patrí kostol sv. Jozefa Pestúna spolu so susedným kláštorom františkánov tvorí jeden sakrálny celok. Jednoloďová stavba kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Hlavný oltár s bohatou stĺpovou výzdobou pochádza z konca 17. storočia, obnovený Župný sirotinec, rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa – nastaršia sakrálna stavba v obci sa spomína už v roku 1424 s vežou pristavanou v roku 1770, evanjelický kostol postavený v rokoch 1791 – 1845 v klasicistickom slohu, židovský cintorín s pozostatkami náhrobkov z rokov 1739 – 1845 na úpätí hradného svahu, pomník padlým v I. a II. svetovej vojne či kúria Dubnických s kamenným renesančným kozubom. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Prekvitali remeslá, najmä súkenníctvo. V obci bola teheľňa a v 19. storočí päť páleníc.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

V obci a blízkom okolí sa nachádzajú výnimočné prírodné hodnoty, z ktorých viaceré sú vyhlásené ako chránené územia: PP Beckovské hradné bralo, PR Sychrov, PP Skalka pri Beckove, PR Beckovské Skalice, CHA Lipový sad, CHS Lipy v Župnom sirotinci, Beckovská jaskyňa objavená v roku 1983 s dĺžkou 150 a hĺbkou 70 m.

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Karol Pavlovič je v zozname. Dostupné online.