Beckov (obec)
| Beckov | ||
| obec | ||
.JPG) |
||
|
||
| Štát |  Slovensko |
|
|---|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj | |
| Okres | Nové Mesto nad Váhom | |
| Región | Považie | |
| Nadmorská výška | 190 m n. m. | |
| Súradnice | ||
| Rozloha | 28,63 km² (2 863 ha) | |
| Obyvateľstvo | 1 353 (31. 12. 2011) [1] | |
| Hustota | 47,26 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1208 | |
| Starosta | Karol Pavlovič[2] (SDKÚ-DS, KDH, SaS) | |
| PSČ | 916 38 | |
| ŠÚJ | 505846 | |
| EČV | NM | |
| Tel. predvoľba | +421-32 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Č. 180 916 38 Beckov |
|
| E-mailová adresa | beckov@obec-Beckov.sk | |
| Telefón | 777 71 25, 774 27 21 | |
| Fax | 774 27 26 | |
  Poloha obce na Slovensku
|
||
 Poloha obce v rámci Trenčianskeho kraja.
|
||
| Wikimedia Commons: Beckov | ||
| Štatistika: MOŠ/MIS | ||
| Webová stránka: obec-beckov.sk | ||
| Freemap.sk: mapa | ||
 Slovenský portál |
||
Beckov je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Obsah |
Dejiny a opis [upraviť]
Bolo jedným z prvých stredovekých miest na Považí. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 940. Dominantou je ruina Beckovského hradu. Beckov patril k obrannému systému hradov už v časoch Veľkej Moravy. V 14. – 15. storočí sa stal majetkom Stibora, po kráľovi prvého muža v krajine. V týchto časoch tu vzniklo jedno z mála dôležitých umeleckých centier. V roku 1439 – 1535 patril hrad rodu Bánffyovcov. V roku 1729 vznikol v podhradí požiar, ktorý zachvátil aj hrad. Bez striech sa stal ruinou. V renesančnej kúrii zemianskej rodiny Ambrovcov sa nachádza stála expozícia dejín Beckova. Patrí do historického jadra bývalého poddanského mestečka Beckov. V interiéri je renesančný kozub s erbom Medňanských, datovaný rokom 1648, nábytok pochádzajúci z orientálnych krajín, obsahuje i etnografickú časť. Medzi významnejšie pamiatky patrí kostol sv. Jozefa Pestúna spolu so susedným kláštorom františkánov tvorí jeden sakrálny celok. Jednoloďová stavba kostola je zaklenutá valenou klenbou s lunetami. Hlavný oltár s bohatou stĺpovou výzdobou pochádza z konca 17. storočia, obnovený Župný sirotinec, rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa - nastaršia sakrálna stavba v obci sa spomína už v roku 1424 s vežou pristavanou v roku 1770, evanjelický kostol postavený v rokoch 1791 – 1845 v klasicistickom slohu, židovský cintorín s pozostatkami náhrobkov z rokov 1739 – 1845 na úpätí hradného svahu, pomník padlým v I. a II. svetovej vojne či kúria Dubnických s kamenným renesančným kozubom. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, ovocinárstvom a vinohradníctvom. Prekvitali remeslá, najmä súkenníctvo. V obci bola teheľňa a v 19. storočí päť páleníc.
Príroda [upraviť]
V obci a blízkom okolí sa nachádzajú výnimočné prírodné hodnoty, z ktorých viaceré sú vyhlásené ako chránené územia: PP Beckovské hradné bralo, PR Sychrov, PP Skalka pri Beckove, PR Beckovské Skalice, CHA Lipový sad, CHS Lipy v Župnom sirotinci, Beckovská jaskyňa objavená v roku 1983 s dĺžkou 150 a hĺbkou 70 m.
Rodáci [upraviť]
- Jozef Miloslav Hurban (* 1817), prvý predseda Slovenskej národnej rady, spisovateľ a novinár
- Dionýz Štúr (* 1827), geológ a paleontológ
- Ján Ambro (* 1827), lekár
- Ladislav Medňanský (* 1852), maliar
Partnerské mestá [upraviť]
Pozri aj [upraviť]
Galéria [upraviť]
Referencie [upraviť]
- ↑ Štatistický úrad Slovenskej republiky – 31. december 2011 (ZIP 128,1 kB)
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2010-11-28. Karol Pavlovič je v zozname. Dostupné online.
