Beladice

Z Wikipédie

Beladice
Erb	Mapa

Základné údaje
Kraj:	Nitriansky
Okres:	Zlaté Moravce
Región:	Požitavie
Poloha:	00° 00' 00" s. š. 00° 00' 00" v. d.
Nadmorská výška:	175 m n.m.
Rozloha:	22,41 km²
Počet obyvateľov:	1519 (31.12.2004)
Hustota obyvateľstva:	68 obyvateľ(ov)/km²
Prvá písomná zmienka:	1156 Beladice,1808 Pustý Chotár,1209 Malé Chrášťany,1355 Veľké Chrášťany
Nacionále
Štatistická územná jednotka:	500062
EČV:	ZM
PSČ:	951 75
Telefónna predvoľba:	0 37
Oficiálne adresy
Adresa obecného úradu:	Obecný úrad 951 75 Beladice
Web:	www.obecbeladice.szm.sk
E-mail:
Telefón:	+421 37 6330 227
Fax:
Politika
Starosta:	Miroslav Lisy (nezávislý)
Zdroje údajov
Mestská a obecná štatistika SR (SŠÚ), http://obce.info

Beladice sú obec na Slovensku v okrese Zlaté Moravce.

Obsah

1 Polohopis
- 1.1 Časti obce
- 1.2 Ulice
2 História
3 Politika
- 3.1 Obecné zastupiteľstvo
- 3.2 Obyvateľstvo
4 Kultúra a zaujímavosti
5 Hospodárstvo a infraštruktúra
- 5.1 Osobnosti

[upraviť] Polohopis

[upraviť] Časti obce

Obec Beladice zahŕňa štyri časti:Veľké Chrášťany, Malé Chrášťany, Pustý Chotár, Beladice a osada Perov osídlená rómskym etnikom.

[upraviť] Ulice

Obcou preteká potok Drevenica, ktorý pramení pod Tribečom a vlieva sa do rieky Žitava.

V intraviláne obce smerom na obec Choča sa nachádzajú dva rybníky. Tieto sú v zanedbanom stave a neudržiavané, jeden je vypustený a má poškodenú zádrž.

[upraviť] História

1156 Beladice
1808 Pustý Chotár
1209 Malé Chrášťany
1355 Veľké Chrášťany

[upraviť] Politika

[upraviť] Obecné zastupiteľstvo

Poslanci Obecného zastupiteľstva obce Beladice

Barniaková Mária, Boďo Alfréd, Borčin Dušan, Čásar Jaroslav, Frantová Mária Ing., Kmeť Zdeněk, Novacký Milan, Slováková Ľubica Mgr., Tokár Ján (zástupca starostu)

[upraviť] Obyvateľstvo

Obec má 1535 obyvateľov. Obyvatelia obce sa vyznačujú tým, že sú im ľahostajné historické a kultúrne objekty. Tieto sú dlhodobo devastované a značná časť bola rozkradnutá. Vzťah obyvateľov obce k svojmu okoliu pramení zo značnej zaostalosti a neúcty k sebe a svojmu okoliu a prostrediu v ktorom žijú. Obecné zastupiteľstvo dlhodobo nerieši tento stav. Rómska komunita obce rozkradla kovové oplotenia cintorínov, mostných konštrukcií a dopravného značenia. Tento stav je dôsledkom nezáujmu a arogancie obyvateľov tejto obce.

[upraviť] Kultúra a zaujímavosti

[upraviť] Stavby

[upraviť] Pamiatky

Barokovo-klasicistický trojtraktový kaštieľ z druhej polovice 18. storočia v tvare L s parkom a areálom hospodárskych budov na okraji historickej časti obce Beladice. Pôvodne tu stál (ešte v roku 1620) dnes už nejestvujúci renesančný kaštieľ. V jeho susedstve postavili koncom 18. storočia nový kaštieľ, prízemný neskorobarokový objekt, ktorý v roku 1810 vyhorel. Neskôr ho empírovo upravili. Zásadne ho však prestavali pre O. Szentiványiho v roku 1874 podľa projektov V. Balogha v romantickom, neobarokovo-klasicistickom slohu. Hlavnú budovu nadstavali o ďalšie poschodie, na nádvorí umiestnili ďalšie poschodové administratívno-hospodárske krídlo a upravili staré prízemné krídlo, čím vznikol ústredný vstupný priestor doplnený pravidelne riešenou zeleňou, park neskôr prebudovali. V objekte kaštiela sa nachádza mauzóleum rodiny Szentiványi z r. 1874 s plastikami od J. Fadrusza. Tento objekt je v havarijnom stave a súčasný majiteľ JUDr. Harman, ktorý kaštiel aj s priľahlými objektami a parkom získal do vlastníctva za nejasných okolností a za sumu rovnajúcu sa zlomku skutočnej hodnoty sa o tento objekt vôbec nestará.

Ďalší je kaštieľ v časti Pustý Chotár. Dal ho vybudovať podžupan Tekovskej župy Karol Jesenský okolo roku 1820. Potom sa stal sídlom šľachtickej rodiny Szirányii - Őtőmős. Neskôr kaštieľ odkúpil barón Henrik Lindelóf, ktorý ho koncom storočia prestaval a zväčšil v duchu neoklasicizmu. Kaštieľ vtedy dostal podobu dvojpodlažnej trojtraktovej budovy obdĺžnikového pôdorysu s ústredným rizalitom /zvislým výstupkom budovy/, ktorý je na záhradnom priečelí zastrešený kupolou. Okolo rizalitu bol vybudovaný balkón na liatinovej konštrukcii, popod ktorú sa priamo z parku vchádza do oválnej sály terreny. Pozornosť si zaslúžia maľované vitrážové okná hlavného vstupu a pôvodné neoklasicistické zábradlie od viedenského umeleckého zámočníka J. Wagnera. Z vnútorného zariadenia zostal zachovaný fajansový krb v podobe pseudorenesančného príborníka z 90-tych rokov 19. storočia. V neoklasicistickej podobe sa kaštieľ zachoval dodnes, ale v zmenšenej pôdorysnej dispozícií. V roku 1937 počas stavebných úprav majiteľa Dr. Krausa boli rozobraté bočné krídla. Novým majiteľom sa po krátkom čase stala rodina Ďurčanských, ktorá vlastnila kaštieľ do roku 1945. Kaštieľ a priľahlý park je kultúrnou pamiatkou SR. V rokoch 1948-1979 bola v kaštieli Základná deväťročná škola. V ďalšom období Okresná pamiatková správa v Nitre ako investor vytvorila etapový plán a začala komplexnú obnovu budovy a parku, ktorá však zostala v stave rozpracovanosti. Kaštieľ pred rokom 1989 slúžil aj kultúrno-spoločenským účelom Okresného národného výboru v Nitre. V súčasnosti kaštieľ spravuje firma Ekostavby s.r.o. Nitra (majiteľ p. Vyskoč). V roku 2004, po kompletnej renovácii bol celý areál kaštieľa uvedený do prevádzky pod názvom Park Hotel Tartuf.

Tretím významným objektom je kaštiel Maloňaiovej nachádzjúci sa v miestnej časti Veľké Chrášťany. Staršiu kúriu nechala prestavať na kaštieľ Terézia Maloňaiová začiatkom 19. storočia. Je to dvojpodlažná obdĺžniková budova trojhrannej dispozície. Na južnej strane kaštieľa bol pribudovaný prístrešok, ktorý slúžil ako oddychové miesto v letnom období. Nachádzal sa v tieni obrovských agátov. Okolo kaštieľa sa nachádzali záhrada a park. Park bol bohato vysadený vzácnymi drevinami. Od chráštanského kaštieľa po blízky beladický kaštieľ viedla gaštanová aleja, z ktorej už dnes existuje iba niekoľko starých gaštanových stromov. V roku 1837 kúpil majetok vo Veľkých Chrášťanoch od rodiny Maloňaiovcov barón Jozef Siráni. Rodina Sirániovcov pochádzala z Nitrianskej stolice. Alexander mal jedinú dcéru Lili, ktorá bola vydatá za Štefana Majláta. Manželia boli bezdetní. Všetci Sirániovci sú pochovaní v rodinnej hrobke na cintoríne vo Veľkých Chrašťanoch.

V časti Malé Chrášťany sa zachovala kaplnka sv. Kríža romantická stavba, inšpirovaná gotickou architektúrou postavená v roku 1854. Pod kaplnkou sa nachádza krypta.

[upraviť] Parky

V obci je niekoľko parkov vo veľmi zlom stave. Najmenší sa nachádza pri obecnom úrade vo Veľkých Chrášťanoch. Park je neudržiavaný a bez architektonického zámeru s výsadbou nevhodných drevín. Je zarastený náletovými drevinami a burinami. Je v ňom postavený malý anfiteáter s plochou na tancovanie. Každý rok sa v tu uskutočňuje posedenie pri vatre.

Ďalší park patrí ku kaštielu Szentiványi v miestnej časti Beladice. Park so vzácnymi mohutnými exemplármi listnatých stromov, najmä líp a topoľov. Park bol pri prestavbe kaštieľa v roku 1874 taktiež upravovaný. Postavili tam rodinné mauzóleum Szentiványiovcov v romanticko-neorenesančnom, ktoré má polygonálny pôdorys, vstupný stĺpový portikus a kupolu. V jeho vnútri sú sarkofágy a sochárska výzdoba od budapeštianskeho sochára Jána Fadrusza (1874). Terajší svoj tvar park nadobúdal postupne, najmä po roku 1898, keď Oskar Szentiványi prikúpil aj majetky štyroch susediacich zemanov. Realizáciou návrhov parku bol v rokoch 1906-07 poverený Michal Strnad z Topoľčian. V bližšie neznámej dobe boli v parku aj vodné plochy.

Od roku 1982 je Beladický park na ploche 6,6 ha vyhlásený za chránený areál. Dnes je tam až 90 taxónov drevín. Zaujímavá je „beladická lipa“ so zvláštnym habitom, ktorá je stará okolo 300 rokov, no zastúpené sú aj také druhy ako Ginkgo dvojlaločné (2 jedince), Korkovník amurský a vzácny Ľaliovník tulipánokvetý.

Tretí park sa nachádza v miestnej časti Pustý Chotár a patrí ku kaštielu Jesenských - v súčasnej dobe hotel Tartuf. Park si zachoval pôvodnú kompozíciu. V roku 1982 bol park na rozlohe 7,25 ha vyhlásený za chránený areál. Nachádzajú sa tu viaceré mohutné exempláre, najmä listnatých stromov.

[upraviť] Šport

Na ihrisku vo Veľkých Chrášťanoch sa pravidelne hráva futbal. Futbalisti chodia hrať aj do iných okolitých dedín. Dievčatá sa skoro každý rok zúčastňujú na súťažiach vo vybíjanej.

[upraviť] Pravidelné podujatia

Deti zo základnej a materskej školy každoročne pripravujú vystúpenia v kultúrnom dome - na Deň matiek, na sv. Mikuláša. V lete sa koná posedenie pri vatre s občerstvením.

[upraviť] Hospodárstvo a infraštruktúra

[upraviť] Osobnosti

Martin Sentiváni (* 20. október 1633, Liptovský Ján - † 29. marec 1705, Trnava) bol slovenský filozof a polyhistor, profesor Trnavskej univerzity, encyklopedista, redaktor, zástanca novoscholastickej filozofie. Narodil sa v rodine zemana a liptovského podžupana Michala Sentivániho a jeho manželky Kataríny Kubíniovej a ako príslušník starého slovenského šľachtického rodu sa celý život hlásil k svojmu slovenskému pôvodu. V roku 1653 vstúpil do jezuitskej rehole a pokračoval vo vyššom vzdelávaní na univerzite vo Viedni, kde študoval filozofiu, v rokoch 1661 - 1664 v Trnave a v rokoch 1664 - 1665 opäť vo Viedni, tentokrát ako študent teológie. V roku 1665 bol vysvätený za kňaza a tiež dosiahol titul magistra filozofie. V rokoch 1656 - 1657 pôsobil ako profesor a pomocník referenta pre divadelné hry, v rokoch 1658 - 1659 bol profesorom v triede gramatistov, v rokoch 1659 - 1661 profesorom syntaxe a prefektom mariánskej kongregácie v Trnave. Po vysvätení učil v na viacerých miestach Slovenska (Košice, Trnava) i v zahraničí (Graz, Viedeň, Mníchov). Spočiatku prednášal hebrejčinu, logiku a matematiku, neskôr bol profesorom kazuistiky a kontroverzie. V roku 1674 sa okrem prednášania stal i správcom kníhtlačiarne, v rokoch 1679 - 1705 bol okrem iného i prefektom univerzitnej tlačiarne a knižnice v Trnave. Patril k vedúcim osobnostiam univerzity v Trnave, bol výborným pedagógom, organizátorom a vedcom.

František TOKÁR /25.5.1925 Veľké Chrašťany - Beladice - 29.10.1993 Bratislava/ Stolný tenista, reprezentant ČSR a Slovenska, niekoľkonásobný majster sveta, najväčšia hráčska osobnosť v histórii slovenského stolného tenisu. Hráčsky začínal v Saleziánskom ústave v Bratislave - Ružinove v r. 1934, kde ho trénoval páter Jozef Paulík. V 12. Rokoch sa stal majstrom Slovenska mládeže, v 15. Rokoch bol majstrom Bratislavy. Reprezentačný dres Slovenska obliekol v medzinárodnom stretnutí vo Viedni. Získal osemnásť titulov majstra Slovenska. Majstrom ČSR vo dvojhre a štvorhre /s Marinkom/ bol v r. 1948. Štyri zlaté medaily získal ako člen čsl. družstva na MS 1947, 1948, 1950 a 1951. Zlatú medailu vo štvorhre na MS 1949 získal spolu s Andreadisom. Na MS vybojoval tiež 2 strieborné a 3 bronzové medaily. Vo dvojhre na MS 1948 a 1953 sa umiestnil na 5.-8. mieste. Mal pevné miesto v čsl. reprezentačnom družstve, v ktorom pôsobil v r. 1945-1959. F. Tokár bol húževnatý a bojovný hráč, hrajúci s gumenou raketou, s herným spôsobom účinnej čopovanej obrany s výpadovým útokom a taktickým myslením. Bol i úspešným trénerom mládeže a špičkových hráčov. Svojím hráčskym majstrovstvom, výsledkami a inštruktážnym pôsobením sa pričinil o dobrú propagáciu stolného tenisu na Slovensku a jeho výkonnostný rast. V r. 1992 - 1993 bol čestným predsedom SSTZ, bol dlhoročným členom Swaythling Clubu International. Je jediným slovenským hráčom v Sieni stolnotenisovej slávy v Japonsku.

Jozef ŠVEHLA – rodák z Beladíc sa zapísal ako účastník odboje a SNP k významným osobnostiam Valašska. Bol ubitý fašistami. * 18. 10. 1923 Beladice, + 30. 4. 1945 Brumov – Bylnice

Mestá a obce okresu Zlaté Moravce (1+32)

31.12.2003

Zdroj: „http://sk.wikipedia.org/wiki/Beladice“

Kategórie: Obce na Slovensku | Obce okresu Zlaté Moravce