Belo II. (Uhorsko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Belo II.
uhorský kráľ
II Bela KK.jpg
Panovanie 1131 - 1141
Korunovácia 28. apríl 1131
Narodenie 1108/1110
Úmrtie 13. február 1141
Hrobka bazilika v Stoličnom Belehrade
Predchodca Štefan II.
Nástupca Gejza II.
Manželka Helena
Potomstvo Gejza II.
Ladislav
Štefan
Álmoš
Žofia
Getrúda (Alžbeta)
Dynastia Arpádovci
Otec Álmoš
Matka Predslava

Belo II., zvaný Slepý (* 1108/1110 – † 13. február 1141) bol uhorským kráľom v rokoch 1131 – 1141, z rodu Arpádovcov. Korunovaný za uhorského kráľa bol 28. apríla 1131.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Rodičia:

Manželka:

Deti

Začiatok vlády a dynastické spory[upraviť | upraviť zdroj]

Belov bratranec Štefan II. určil za svojho nástupcu svojho synovca Saula. Belo sa najprv musel vysporiadať s ním a až potom došlo k jeho korunovácii. V tom istom roku sa ešte porátal s ďalšou skupinou vzbúrencov - počas krajinského snemu v Arade bolo popravených 60 veľmožov, ktorí sa podieľali na oslepení Bela a jeho otca Álmoša. Ďalšia opozičná skupina na trón povolala Kolomanovho syna Borisa, ktorý sa zdržiaval v Byzancii. Uhorská šľachta sa tak rozdelila na dva tábory, jedna podporovala Bela a druhá Borisa. Keďže sa zmierlivé riešenie konfliktu nenašlo, 22. júla 1132 došlo k bitke na rieke Slaná. Belove vojsko, podporované aj rakúskym markgrófom Leopoldom III. zvíťazilo nad vojskom Borisových stúpencov, podporovaných aj poľským kniežaťom Boleslavom III. Krivoústym. Boris bol nútený utiecť do Poľska.

Iluminácia z Obrazovej kroniky zachytávajúca oslepenie Bela II. a jeho otca Álmoša

Zahraničná politika[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1134 Belo uzavrel spojeneckú zmluvu s Rímskonemeckou ríšou, čím získal aj dobré vzťahy s Poľskom, ktorého panovník zložil cisárovi hold. Dobré vzťahy mal aj s českým kniežaťom Soběslavom I., ktorý sa oženil s Belovou sestrou Adelaidou. Keďže Byzanská ríša aj Benátky boli zaneprázdnené konfliktmi s Normanmi na Sicílii, Belo obrátil svoju pozornosť na Balkán. V roku 1135 získal od Benátok mesto Split. V nasledujúcom roku ovládol územie Ramy v centrálnej časti Bosny, čiže k titulu kráľov pribudol titul kráľ Ramy. Počas tzv. anaklétovej schizmy, kedy boli s rozdielom len niekoľkých hodín právoplatne zvolení dvaja pápeži, sa Belo postavil na stranu pápeža Inocenta II.

Koniec vlády[upraviť | upraviť zdroj]

V posledných rokoch vlády sa kráľ oddal nadmernému pitiu vína. Zomrel 13. februára 1141. Pochovaný bol bazilike v Stoličnom Belehrade, vedľa svojho otca, ktorého pozostatky doviezli v roku 1137 z Byzantskej ríše

Výjav zachytávajúci popravu realizázátov oslepenia Álmoša a Bela II. na kráľovskom sneme v Arade

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]


Belo II. (Uhorsko)
Vladárske tituly
Predchodca
Štefan II.
kráľ
11311141
Nástupca
Gejza II.