Benigno Aquino

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Benigno Simeon „Ninoy" Aquino, Jr.
filipínsky senátor a vedúci demokratickej opozície proti režimu Ferdinanda Marcosa

Narodenie 27. november 1932
Concepcion, Filipíny
Úmrtie 21. august 1983 (50 rokov)
Manila, Filipíny

Benigno Aquino, celým menom Benigno Simeon „Ninoy" Aquino, Jr, (* 27. november 1932, Concepcion – † 21. august 1983, Manila) patril k najvýznamnejším postavám povojnových dejín Filipín. Ninoy Aquino bol vodcom filipínskeho opozičného boja proti diktátorovi Ferdinandovi Marcosovi. Pri vystupovaní z lietadla na letisku v Manile bol najatým vrahom zastrelený. Jeho smrť viedla k najväčším protivládnym protestom v dejinách krajiny, ktoré nakoniec katapultovali jeho ženu Corazon Aquinová do pozície nového vodcu filipínskej opozície. Corazon „Cory“ Aquinová sa nakoniec stala prezidentkou Filipín, podobne ako v roku 2010 ich syn Noynoy Aquino.

Osobný život[upraviť | upraviť zdroj]

Aquino sa narodil v meste Concepcion v provincii Tarlac, ktorá sa nachádza 100 km severne o Manily. Jeho rodina patrila medzi bohaté filipínske klany, ktorých príjem pochádzal hlavne z vlastníctva pôdy. Ninoyov otec, Benigno S. Aquino, Sr, bol počas druhej svetovej vojny členom vlády, ktorá spolupracovala s okupačnými japonskými silami.

Novinárska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Nino Aquino sa stal v svojich 17-tich rokoch najmladším vojnovým spravodajcom z Kórei. Po návrate z tejto krajiny bol vyznamenaný (Philippine Legion of Honor) samotným filipínskym prezidentom.

Mierotvorca na Filipínach[upraviť | upraviť zdroj]

„Hukbalahap“ bolo vojenská odnož komunistickej strany Filipín, ktorá bojovala proti japonskej okupácii a neskôr proti západným lídrom na Filipínach. Aquino bol jedným z vyjednávačov, ktorým sa podarilo dosiahnuť bezpodmienečnú kapituláciu tohto hnutia.

Politická kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho politická kariéra začala zvolením za starostu mesta Concepcion. Mal iba 22 rokov, čo bol najnižší vek starostu, ktorý bol dovtedy na Filipínach zvolený. Vo veku 27 rokov sa stal viceguvernérom provincie Tarlac. O dva roky neskôr bol zvolený za guvernéra tejto provincie a vo veku 34 rokov bol zvolený za senátora.

Filipínsky diktátor Ferdinand Marcos[upraviť | upraviť zdroj]

Vo filipínskom senáte sa začal jeho politický konflikt s Ferdinandom Marcosom. Už počas prvého roka pôsobenia v senáte varoval verejnosť pred vtedy ešte nie diktátorsky vládnucim Marcosom. Upozorňoval na jeho nezvyčajné budovanie armády, snahy o uzurpáciu moci a porušovanie demokratických princípov v krajine. Tieto varovania zazneli iba štyri roky pred vyhlásením stanného práva na Filipínach a premenou demokratického režimu na diktátorský.

Aquino niekoľkokrát slovne napadol Marcosa a mnohomiliónové extravagantné výmysly jeho ženy Immeldy. Marcos ho v hneve často nazýval „vrodený klamár“. V tom čase sa očakávalo, že Aquino bude budúci prezident Filipín. Ich vzájomný konflikt sa vyostril potom, ako vybuchli dva granáty na Plaza Miranda. Na tomto námestí sa v čase výbuchov konal politický míting Liberálnej strany, ktorej bol Aquino členom.

Stanné právo na Filipínach[upraviť | upraviť zdroj]

21. septembra 1972 Ferdinand Marcos vyhlásil stanné právo. Takmer okamžite bol Aquino zatknutý a obvinený z mnohých trestných činov. Proces trval roky. Počas neho Aquino protestoval proti priebehu procesu hladovkou, ktorá ho takmer stála život. V roku 1977 bol usvedčený a odsúdený na smrť zastrelením.

Srdcový bypass v USA a následný exil[upraviť | upraviť zdroj]

Počas pobytu vo väzení Aquino utrpel sériu srdcových infarktov. Odmietol však byť operovaný na Filipínach. Nakoniec mu bolo umožnené vycestovať do USA, kde mu spravili srdcový bypass. Po operácii strávil sedem rokov v USA v dobrovoľnom exile. Prednášal a tvrdo kritizoval Marcosov režim. Stále však sa plánoval vrátiť na Filipíny.

Návrat na Filipíny[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1983 sa rozhodol po rokoch vrátiť na Filipíny. Marcosov zdravotný stav sa zhoršoval a Aquino v tom videl možnosť pokojnej demokratickej transformácie krajiny. Bol si však vedomý rizika; pred príletom do Manily upozorňoval novinárov, aby mali pripravené kamery, pretože, ak sa ho pokúsia zastreliť, tak to všetko prebehne veľmi rýchlo.

Atentát[upraviť | upraviť zdroj]

21. augusta roku 1983 pristálo jeho lietadlo na letisku v Manile. Aquino stačil spraviť iba niekoľko krokov na filipínskej pôde, keď bol zastrelený. Výstrel smeroval z krátkej vzdialenosti do tyla jeho hlavy. Za jeho smrť bol a je vinený Ferdinand Marcos.

Odkaz Ninoya Aquina[upraviť | upraviť zdroj]

Smrť Ninoya Aquina bola spúšťačom politických zmien, ktoré viedli k znovunastoleniu demokracie na Filipínach.