Benzoylperoxid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Benzoylperoxid
Benzoylperoxid
Benzoylperoxid
Benzoylperoxid
Benzoylperoxid
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec C14H10O4
Fyzikálne vlastnosti
Molárna hmotnosť 242,23 g/mol
Teplota rozkladu 103 – 105 °C
Hustota 1,334 g/cm³
Rozpustnosť vo vode:
nepatrná
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Hrozby
01 - výbušná látka02 - horľavá látka07 - dráždivá látka
Vety H H241, H317, H319
Vety EUH žiadne vety EUH
Vety P P220, P280, P305+351+338, P410, P420, P411+235
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Výbušnina Dráždivá látka
Výbušnina
(E)
Dráždivá
látka
(Xi)
Vety R R3, R7, R36, R43
Vety S S2, S14, S3/7, S36/37/39
NFPA 704
4
1
4
OX
Ďalšie informácie
Číslo CAS 94-36-0
Číslo UN 3104
EINECS číslo 202-327-6
Číslo RTECS DM8575000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Benzoylperoxid (C6H5CO)2O2, je organická zlúčenina zo skupiny organických peroxidov. Jej molekula sa skladá z dvoch benzoylových skupín (kyselina benzoová s odstráneným vodíkom z karboxylovej skupiny) spojených peroxidovou skupinou.

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Benzoylperoxid sa používa ako iniciátor radikálov. Homolytické štiepenie slabej väzby kyslík-kyslík tvorí voľné radikály, ktoré spúšťajú ďalšie reakcie.

Jack Breitbart z laboratórií Revlon najskôr v 20. rokoch 20. storočia objavil použitie benzoylperoxidu pre liečbu akné. Benzoylperoxid sa typicky nanáša na príslušné miesta vo forme gélu alebo krému, v koncentrácii od 2,5%, cez obvykle účinných 5% až do 10%. Výskumy naznačujú, že koncentrácia 5 alebo 10% nie je významne účinnejšia než 2,5%, pričom koncentrácia 2,5% je obvykle lepšie tolerovaná. Aplikácia bežne spôsobuje počiatočné vysušenie, prípadne podráždenie, ale koža si počas cca týždňa zvykne.

Malé percento ľudí má na benzoylperoxid výrazne vyššiu citlivosť - spôsobuje u nich pálenie, svrbenie, odlupovanie kože, prípadne opuch. Aplikuje sa preto najnižšia koncentrácia a zvyšuje sa až podľa potreby. Hneď ako sa vytvorí tolerancia, opätovné zvýšenie množstva alebo koncentrácie a získania tolerancie na túto vyššiu úroveň zvyčajne umožňuje lepšie následné vyčistenie akné. Benzoylperoxid funguje ako olupovacie činidlo, urýchľuje obmenu kože a čistí póry, čím znižuje počet baktérií navyše k priamemu antibakteriálnemu účinku.

Medzi iné bežné použitie benzoylperoxidu patrí farbenie vlasov a v systémy pre bielenie zubov. Benzoylperoxid sa používa aj pri príprave múky a možno ho použiť ako iniciátor a katalyzátor do polyesterových živíc (ako alternatívu oveľa nebezpečnejšieho metyletylketónperoxidu).

Nepriaznivé účinky[upraviť | upraviť zdroj]

V maximalizačnom teste vykonávanom na ľuďoch v štúdii v roku 1977 získalo 76% osôb kontaktnú citlivosť na benzoylperoxid. Používala sa koncentrácia 5 a 10%.

Bezpečnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Čistý benzoylperoxid je silne horľavý, výbušný a jedovatý. Môže pôsobiť ako karcinogén a mutagén, je preto potrebné s ním zaobchádzať opatrne. Zriedený v masti sa benzoylperoxid používa na liečbu akné a vzťahujú sa k nemu nasledujúce bezpečnostné opatrenia. Je potrebné dodržiavať bezpečnostné pokyny uvedené pri výrobku.

V USA je typická koncentrácia benzoylperoxidu 2,5 až 10%. Prípravky na liečbu akné sú k dispozícii ako na lekársky predpis, tak i bez neho. Vyššie koncentrácie sa používajú na odfarbovanie vlasov a bielenie zubov. Benzoylperoxid, ako väčšina peroxidov, je silným bielidlom. Kontakt s látkou alebo s vlasmi spôsobuje trvalé odfarbenie, väčšinou okamžité. Tiež druhotný kontakt môže spôsobiť odfarbenie – napríklad kontakt s uterákom, ktorý bol použitý na zmývanie výrobkov obsahujúcich benzoylperoxid.

Benzoylperoxid sa pri styku s kožou rozkladá na kyselinu benzoovú a kyslík, ani jedna z týchto látok nie je významne toxická. Je dôležité pripomenúť, že bezpečnosť produktov rozkladu neznamená, že je látka sama bezpečná – podstatné je, že benzoylperoxid účinkuje ako oxidačné činidlo. Peroxid vodíka je žieravý, jedovatý a karcinogénny, ale rozkladá sa na vodu a kyslík.

Syntéza[upraviť | upraviť zdroj]

Benzoylperoxid sa obvykle pripravuje reakciou peroxidu sodného s benzoylchloridom, kedy vzniká benzoylperoxid a chlorid sodný. 2PhCOCl + Na2O2 → (PhCO)2O2 + 2NaCl

Rozklad[upraviť | upraviť zdroj]

Polčas rozpadu benzoylperoxidu je jedna hodina pri 92 °C, pri 131 °C je jedna minúta.

Tuba prípravku Basiron, päťpercentnej vodnej zmesi benzolyperoxidu určenej na liečbu akné.
Vybielené škvrny na látke spôsobené kontaktom s prípravkom obsahujúcim benzoylperoxid.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Benzoylperoxid na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).