Bernardo Guimarães

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bernardo Guimarães
Bernardo Guimarães
brazílsky románopisec, básnik, sudca, novinár a profesor

Narodenie 15. august 1825
Ouro Preto, Minas Gerais, Brazília
Úmrtie 10. marec 1884 (58 rokov)

Bernardo Joaquim da Silva Guimarães (15. august 1825, Ouro Preto, Minas Gerais, Brazília - 10. marec 1884) bol brazílsky románopisec, básnik, sudca, novinár a profesor.

Život a dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Ouro Preto (Minas Gerais), istý čas žil v São Paule a pôsobil ako mestský sudca v Catalão (Goiás). V roku 1867 sa vrátil do Ouro Preto, oženil sa a živil sa vyučovaním rétoriky, poetiky, latinčiny a francúzštiny. Je jedným zo zakladateľov brazílskeho romantického regionálneho románu. Zaoberá sa historickými, indianistickými, náboženskými a abolistickými námetmi. Najväčší čitateľský ohlas mal idealizovaný príbeh černošskej otrokyne A escrava Isaura (1875, Otrokyňa Isaura), tému kňazského celibátu spracoval v najlepšom románe O seminarista (1872, Seminarista).

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Poézia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cantos da Solidão 1852
  • Poesias 1865 (obsahovala predchádzajúcu knihu a Inspirações da Tarde, Poesias Diversas, Evocações, A Baía de Botafogo)
  • Novas Poesias 1876
  • Folhas de Outono 1883

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • O Ermitão de Muquém 1864
  • Lendas e Romances 1871
  • O Seminarista 1872
  • História e Tradições da Província de Minas Gerais 1872
  • O Garimpeiro 1872
  • O Índio Afonso 1873
  • A Escrava Isaura 1875
  • Maurício ou Os Paulistas em São João d'El Rei 1877
  • A Ilha Maldita 1879
  • O Pão de Outro 1879
  • Rosaura, a Enjeitada 1883

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]