Bernikla tmavá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bernikla tmavá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Branta bernicla
Linnaeus, 1758
Synonymá
hus bernikla

Mapa rozšírenia poddruhov bernikly tmavej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Bernikla tmavá alebo hus bernikla[2] (Branta bernicla) je zúbkozobec, patrí do rodu Bernikla. Je z nich najmenšia a najtmavšia. Hniezdi na pobreží v polárnej oblasti. Tie čo hniezdia v Európe, zimujú na pobrežiach Severného mora, na brehoch Francúzska, Portugalska a patria do poddruhu Branta bernicla hrota.[3] V zime a počas migrácie je u nich zvláštnosťou úzka väzba na more a morské pobrežie. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov bernikla tmavá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie nie je známy, v severnej Amerike bol zaznamenaný za posledných 40 rokov malý, štatisticky nevýznamný nárast populácie, trend v Európe je neznámy.[1]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Bernikla tmavá meria asi 56–61 cm, s rozpätím krídel 110–120 cm [4] a váhou približne 1,5 kg. Má čiernu hlavu a krk, na krku dve biele škvrny. Krídla a chrbát sú sivo-hnedé. Väčšina letiek na krídlach je čierna. Brušná strana je tiež tmavá, ale svetlé okraje pier tvoria na bokoch pásy. Brucho a chvostové krovky majú biele. Zobák aj nohy sú čierne. Mláďatá nemajú biele škvrny na krku.[5]

Poddruhy[upraviť | upraviť zdroj]

Rozlišujeme tri poddruhy.

  • nominátnu formu Branta bernicla bernicla s tmavým bruchom a bez bielych pásikov po stranách krku
  • čiernobruchú pacifickú formu Branta bernicla nigricans so širokými bielymi pásikmi po stranách krku
  • bielobruchú s úzkymi bielymi pásikmi na bokoch krku Branta bernicla hrota

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas

30 s.

Neozýva sa často. Možno ju počuť keď je v kŕdli a keď sa premiestňujú. Jej hlas za letu znie ako nosové "krrop"[4] alebo "ronk-ronk". Počas letu vydávajú aj krátke a tvrdé "ak" alebo "ek". Kŕdeľ sa ozýva zvláštnym mrmlaním.[6] Na paši neustále medzi sebou udržujú kontakt tichým "bi bi bi". Agresívne správanie sprevádza syčanie.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku nehniezdia, zriedkavo zalietajú primiešané k iným husiam v skorom jarnom období na konci zimy, hlavne v marci a v apríli. Nálezy sú na nížinách, poliach, riekach a rybníkoch. Do roku 1980 bolo evidovaných 8 údajov. Od roku 1980 do 1999 len 4 záznamy.[3][5] Po roku 2000 bolo zistených 5 pozorovaní (február 2016).[7]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdiť začnú hneď po prílete zo zimovísk v júni. Hniezdia v kolóniách v blízkosti pobrežia v arktickej tundre. Bielobruchá forma Branta bernicla hrota často hniezdi na ostrovoch pri pobreží. Hniezda zakladajú na suchších vyššie položených miestach tundry. Znáška máva 3-5 vajec. Inkubácia trvá 24 až 26 dní a výchova mláďat 40 dní. Len čo sa mláďatká vyliahnu a obschnú, rodinky sa presídlia k najbližšej vode - k jazeru, rieke či k ústiu rieky. V tom čase sa gunáre oddelia od rodín, vytvoria samostatnú skupinu a nastupuje obdobie pŕchnutia. Od prostriedku júla do prostriedku augusta sa dospelým vymieňajú letky. V tom čase nevedia lietať. Uprostred augusta začnú lietať i mláďatá.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živí sa rastlinnou potravou. Prevažne „morskou trávou“[4] (Zosteraceae), vo vnútrozemí trávou a oziminou.

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 920 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[8]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 24. októbra 2020.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-31]. Dostupné online.
  3. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Bernikla tmavá, str.120-121, Darolová, A.). ISBN 80-224-0714-3.
  4. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
  6. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. Zoznam vzácnych ornitologických pozorovaní podliehajúcich hláseniu FK, Databázový systém Aves-Symfony Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko[nefunkčný odkaz]
  8. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ringelgans na nemeckej Wikipédii.