Berniniho baldachýn

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Berniniho baldachýn stojí na mieste križovania sa lodí svätopeterskej baziliky

Berniniho baldachýn je názov sochárskeho diela talianskeho barokového umelca Gian Lorenza Berniniho pochádzajúce z rokov 16241633. Je to jedna z najznámejších a religiózne najvýznamnejších pamiatok Baziliky svätého Petra vo Vatikáne.

Vznik diela[upraviť | upraviť zdroj]

Zadávateľom diela bol pápež Urban VIII., ktorý chcel týmto dielom dodať honosný a nanajvýš dôstojný vzhľad miestu nad hrobom prvého Kristovho apoštola svätého Petra. Bernini prijal poverenie s veľkou radosťou.

Prípravné práce spočívali v kopaní základov pre štyri mramorové podstavce gigantických stĺpov. Najväčším problémom pri tvorbe diela sa ukázal nedostatok materiálu - bronzu. Preto Urban VIII. nariadil strhnúť bronzové obloženie antického Panteónu dovtedy stojace v takmer pôvodnej podobe. Čin sa stretol s veľkou nevôľou Rimanov prirovnávajúcich pápeža k barbarom.

Stĺpy Bernini dokončil v apríli roku 1626. Každý z nich vážil 28 000 libier (okolo štrnásť ton) a dosahoval výšku dvadsaťdeväť metrov. Zakončenie diela najprv umelec predstavil ako malý model. V apríli 1628 bola jeho podoba schválená.

Celkove si tvorba baldachýnu vyžiadala deväť rokov (od pápežovho poverenia v roku 1624 po dokončenie vrchnej časti v roku 1633). Na realizácii sa podieľala Berniniho umelecká dielňa: okrem umelcovho otca a brata v nej pracovali jeho žiaci ako i iní sochári (medzi nimi napr. aj François Duquesnoy, autor sochy sv. Ondreja vo výklenku hlavnej lode baziliky).

Popis diela[upraviť | upraviť zdroj]

Štyri mohutné bronzové stĺpy spočívajú na mramorových podstavcoch. Ich umelecké stvárnenie symbolicky odkazuje na podobné stĺpy - Boaz a Jachin - tvoriace súčasť niekdajšieho jeruzalemského chrámu. Podstavce sú zdobené ôsmimi erbami Urbana VIII. s „barberiniovskými“ včelami.

Po stĺpoch, charakteristických svojím skrúteným tvarom, sa plazia popínavé rastliny, medzi ktorými sa vznášajú drobné ľudské postavy. Hlavice stĺpov nesú ťažkú štukovanú drapériu so strapcami. Vrcholu baldachýnu dominujú štyria anjeli s roztiahnutými krídlami, zdanlivo dvíhajúci celé monumentálne dielo do výšky. Dielo zakončuje pozlátená guľa s krížom, v ktorom baldachýn dosahuje výšku tridsaťjeden metrov.

Pôvodný Berniniho plán počítal s iným zakončením diela. Vo Vatikánskej knižnici uchovávajú dokument, podľa ktorého mala byť na vrchole baldachýnu umiestnená socha zmŕtvychvstalého Ježiša, držiaca v ruke vejúcu zástavu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]