Betelgeuze

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Betelgeuse
Betelgeuse VLT.jpg
Betelgeuze a jej atmosféra zachytená ďalekohľadmi VLT
Pozorovacie dáta
Epocha J2000.0
Súhvezdie Orión
Rektascenzia 05h 55m 10,3s
Deklinácia +07° 24′ 25″
Zdanlivá magnitúda (V) +0,3 do +1,2
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ M2Iab
U-B farebný index 2.06
B-V farebný index 1.86
R-I farebný index -
Typ premennosti polopravidelná
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv) +21,0 km/s
Vlastný pohyb (μ) RA: 27,33 mas/r
Dek.: 10,86 mas/r
Paralaxa (π) 7.63 ± 1.64 mas
Vzdialenosť približne 430 ly
(približne 130 pc)
Absolútna magnitúda (MV) −5,14
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť 15 M
Polomer 650 R
Svietivosť 40 000–100 000
(bolometrická) L
Teplota 3 600 K
Metalicita
Rotácia
Vek 6 × 106 rokov
Iné označenia
Alpha Orionis, 58 Ori, HR 2061, BD+7°1055, HD 39801, SAO 113271, FK5 224, HIP 27989
Databázové referencie
SIMBAD dáta

Betelgeuze (arab. 'ibl al-džawzā' – obrova pazucha, Betelgeuse, Betelgeux alebo Beteigeux alebo Alfa Orionis (α Ori / α Orionis ) je druhá najjasnejšia hviezda v súhvezdí Orión a ôsma najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe. Jej jasnosť dosahuje približne prvú magnitúdu, ale s časom sa mení, pretože Betelgeuze je polopravidelná premenná hviezda. Z tohto dôvodu jej jasnosť kolíše v rozmedzí 0,0 mag. do 1,3 mag.

Hoci je označená gréckym písmenom „alfa“, ktoré sa väčšinou dáva najjasnejšej hviezde súhvezdia, nie je jasnejšia ako Rigel (Beta Orionis). Podľa jedného zdroja sa v maxime svojej jasnosti niekedy stáva jasnejšou než Rigel, no podľa iných zdrojov sa nikdy nestáva jasnejšou než Rigel a premennosť spôsobila len zlý odhad jej jasnosti.[1]

Pri vzdialenosti od Slnka 500 až 652 ly, je Betelgeuze naším najbližším nadobrom. Je to stará hviezda a väčšina hviezd obrazca Orióna je oveľa mladších ako ona. Betelgeuze má z nich tiež najväčší vlastný pohyb.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Betelgeuze je červený nadobor spektrálneho typu M2, triedy svietivosti Ia. Patrí medzi spetroskopické dvojhviezdy. Predstavuje jedno zo záverečných štádií vývoja hviezd, zaraďuje sa medzi chladných nadobrov, ktorí už v jadre spálili vodík a nafúkli sa do obrovských rozmerov. Nafukovaním sa povrch hviezdy ochladil na 3000 K. Maximum vyžarovania tak má pri nízkej teplote v infračervenej oblasti okolo 1000 nm. Betelgeuze patrí medzi infračervené hviezdy. Priemer je premenlivý, od 730 do 1000 slnečných polomerov. S priemerom sa mení aj jej zdanlivá jasnosť od 0,42 až 0,2 v maxime po 0,51 v minime. Má 23 800-násobne väčšiu svietivosť ako Slnko. Jej vzdialenosť nie je presne známa (predpokladaná je 652 svetelných rokov). Názov pochádza z arabského názvu Ibt al Jauzah, čo v preklade znamená plece hrdinu.

Poloha hviezdy Betelgeuze

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Povrchová teplota bola určená z jej spektra a z nej bol potom pomocou Stefanovho zákona odvodený priemer hviezdy. Jeho veľkosť je asi 1,5 miliardy kilometrov, čo je viac, ako priemer dráhy Jupitera. Jej objem je miliónkrát väčší ako objem Slnka. Kvôli obrovskej vzdialenosti však jej disk vidíme len pod uhlom 0,1´, takže aj najväčšie pozemské ďalekohľady ju zobrazia len ako bod. Až Hubblovmu vesmírnemu ďalekohľadu sa 3. marca 1995 podarilo zobraziť Betelgeuze ako disk. Bol to prvý obrázok disku hviezdy (aj keď so značne zlým rozlíšením), ak nepočítame Slnko. Na jej povrchu sa nachádza obrovská biela škvrna, ktorej teplota 5000 K je o viac ako 2000 K väčšia než teplota okolia. Pôvod tejto škvrny zatiaľ nie je vysvetlený.

Atmosféra a okolie[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda má rozsiahlu atmosféru s priemerom okolo 2 miliárd kilometrov. Obklopujú ju tri koncentrické obálky, ktoré hviezda dávnejšie odhodila. Najväčšia z nich má polomer 4,5 ly, čo je viac ako vzdialenosť Slnka od jeho najbližšej hviezdy. Obálky emitujú silné infračervené žiarenie. V zdanlivej vzdialenosti 40“ od Betelgeuze sa nachádza sprievodca 14. magnitúdy.

Vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Červený nadobor je jedno zo záverečných štádií vývoja veľmi hmotných hviezd. Kým bola Betelgeuze na hlavnej postupnosti, mala až 40-násobok hmotnosti Slnka. Polovicu tejto hmoty stratila prostredníctvom hviezdneho vetra. Ďalší vývoj hviezdy bude pokračovať explóziou supernovy a skolabované jadro sa následne premení na čiernu dieru.

Táto hviezda sa z dosiaľ neznámych príčin rýchlo zmenšuje.[2] Astronómovia na observatóriu Mount Wilson v Kalifornii (USA) zistili, že sa jej priemer od roku 1993 do 2008 znížil o 15%. Jej svietivosť sa však za túto dobu nezmenila. Príčiny tohto javu nie sú známe a existuje viacero teórií, ktoré ho vysvetľujú. Niektorí astronómovia si myslia, že by mohlo ísť o začiatok gravitačného kolapsu, vďaka ktorému by sa z hviezdy stala extrémne jasná supernova a následne neutrónová hviezda či dokonca čierna diera. Ďalšie možné vysvetlenie pripisujú javu pravidelnej pulzácie, nie je vylúčená ani chyba merania.

Betelgeuze vo fikcii[upraviť | upraviť zdroj]

  • V knihe Stopárov sprievodca galaxiou je to hviezda, o ktorej Ford Prefect, priateľ hlavného hrdinu Artura Denta tvrdí, že v blízkosti onej hviezdy je jeho rodná planéta.
  • O tejto hviezde je zmienka aj v knihe Stanislava Lema Hviezdne denníky na výpravách Ijona Tichého.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Josip Kleczek (2002). Velká encyklopedie vesmíru. Academia, Praha, 45. ISBN 80-200-0906-X.
  2. OTČENÁŠKOVÁ, Martina. Monitor [online]. Český rozhlas Leonardo, 2009-06-12, [cit. 2009-06-13]. Kapitola Rudý veleobr sa záhadne zmenšuje. Čas 15:40 od začiatku stopáže. Dostupné online.