Bezštrbinový spektrograf

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Bezštrbinový spektrograf je spektrograf bez štrbiny v ohniskovej rovine objektívu, takže na kolimátor dopadá všetko žiarenie sústredené do ohniska ďalekohľadu. Pretože štrbina spektrografu veľmi znižuje jeho optický výkon, bezštrbinový spektrograf je určený na fotografovanie spektier planetárnych hmlovín (nebulárny spektrograf), komét a pod. Zároveň utvára spektrá aj iných objektov nachádzajúcich sa v zornom poli ďalekohľadu. Obyčajne sa bezštrbinový spektrograf buduje v hlavnom ohnisku dostatočne svetelného ďalekohľadu.

Zložitejším typom je bezštrbinový spektrograf pri dvojmetrovom reflektore MacDonaldovho observatória. Lúče z hlavného zrkadla dopadajú na hranol, kde sa odrážajú od malej pohliníkovanej plochy, dopadajú na kolimačné zrkadlo, z ktorého prechádzajú hranolom z flintového skla. Rozložené svetlo sa fotografuje svetelnou Schmidtovou komorou. Priemer poľa tohto bezštrbinového spektrografu je 38 uhlových minút. Všeobecne sa v ohniskovej rovine bezštrbinového spektrografu (na fotografickej platni) vytvárajú monochromatické obrazy pozorovaných objektov. Pri fotografovaní spektier plynových hmlovín, ktoré žiaria len v niekoľkých úzkych spektrálnych oblastiach, sa na platni objavia monochromatické obrazy. Z nich možno napr. odvodiť, v ktorých oblastiach žiaria jednotlivé časti hmloviny. Zjednodušený bezštrbinový spektrograf je objektívový hranol, ktorý sa dáva pred objektív ďalekohľadu, pričom odpadá štrbina i kolimátor, pretože zväzok lúčov z objektov na oblohe dopadajúci na hranol je už rovnobežný.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.