Bibliometria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Bibliometria je vedná disciplína zaoberajúca sa meraním a kvantitatívnou analýzou dokumentov komunikujúcich vedecké poznatky.

Zakladateľmi bibliometrie boli F.J. Cole a N.B. Eales, ktorí v roku 1917 publikovali prácu Štatistická analýza literatúry. Analyzovali v nej literatúru s anatómie publikovanú od r. 1850. V r. 1923 bývalý knihovník Britského patentového úradu E. Wyndham Hulme štatisticky analyzoval históriu vedy. V r. 1927 P.L.K. Gross a E.M. Gross publikovali štúdiu v ktorej spočítali a anlyzovali citácie k článkom v chemických časopisoch. Bola to prvá štúdia tohto druhu a boli ňou položené základy citačnej analýzy. Bradfordova práca o rozdelení článkov medzi časopismi Applied Geophysics a Publication Research viedla k odvodeniu Bradfordovho zákona rozptylu.

Samotný pojem bibliometria zaviedol až v roku 1969 A. Pritchard, dovtedy sa používal termín štatistická bibliografia.

Problémy skúmané bibliometriou[upraviť | upraviť zdroj]

  • skúmanie citačných väzieb
  • analýza publikačnej činnosti vedcov
  • skúmanie medzinárodných publikačných trendov
  • počítačová analýza publikácií
  • rozloženie tvorivej výkonnosti vedcov
  • informačné potreby
  • tematický rozptyl literatúry
  • mapovanie vedy
  • vyhľadávanie informácií
  • socioinformatické javy
  • meranie relevancie rešeršnej činnosti
  • ...

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Dušan Katuščák, Marta Matthaeidesová, Marta Nováková: Infomačná výchova. Terminologický a výkladový slovník. Bratislava, Slovenské pedagogické nakladateľstvo 1998.