Biela légia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Biela légia bola antikomunistická kresťanská organizácia pôsobiaca na území Slovenska (vtedy ako súčasť povojnového Česko-Slovenska) a Rakúska v období rokov 19471951. Ako súčasť protikomunistického odboja bolo jej cieľom informovať širokú verejnosť aj zahraničie o terore komunistického hnutia. Hlavnými zakladateľmi a poprednými členmi boli Jozef Vicen a Jozef Mikula.

Činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Biela légia sa okrem protikomunistických aktivít doma aj v zahraničí venovala pomoci pri úteku ľudí z komunistického Československa do slobodného sveta. V rokoch 1950 (máj) až 1953 (júl) z Rakúska vysielala rozhlasové spravodajstvo na krátkych vlnách v pásme 40 metrov. Rozhlasový vysielač Biela légia bol istým vzorom pre neskoršie vysielanie rádia Slobodná Európa [1].

Rozhlasový vysielač Biela légia hlásal vo svojom spravodajstve nasledovný program:

  • Biela légia je hnutie svojpomoci obyvateľstva na ochranu ľudských práv proti komunistickému štátnemu teroru.
  • Kto prezrádza a pomáha zverejňovať komunistické tajné úpravy,
  • kto upozorní komunistami ohrozeného človeka,
  • kto poskytne úkryt a pomôže pri úteku človeka prenasledovaného komunistami,
  • kto zverejňuje mená zvlášť nebezpečných komunistov a ich pomáhačov a tak chráni nič netušiacich spoluobčanov pred lsťou a zákernosťou,
  • kto úmyselne nedbalo vykonáva komunistické príkazy a tak umožňuje, aby sa ohrození občania mohli uchýliť do bezpečia,
  • kto komunistickú moc akokoľvek hatí a kto koná z odporu voči neľudskému komunistickému panstvu, stáva sa členom Bielej légie a slúži veci Bohom stanovených ľudských práv." [2].

Obete[upraviť | upraviť zdroj]

Za svoju činnosť v Bielej légii bolo komunistickými súdmi vynesených mnoho vysokých trestov. Naznámejšie a najlepšie zdokumentované sú tresty smrti pre Antona Tunegu, Alberta Púčika a Eduarda Tesára, ktorí boli popravení 20. februára 1951. Hlavným žalobcom bol komunistický prokurátor Anton Rašla[3].

Jozef Vicen bol v roku 1957 z Rakúska agentmi ŠtB unesený do ČSSR a po odsúdení na 25 rokov v ťažkom väzení strávil jedenásť rokov[1].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vicen Jozef, Vo víroch rokov. 1938 – 1988 (Lúč, 1999)
  2. KPVS, ed. Pavol Cintavý Po stopách Bielej légie v protikomunistickom odboji. Spisy Konfederácie politických väzňov Slovenska, 1995
  3. Letz Róbert Odkaz živým – Prípad Albert Púčik a spol. ÚPN