Bieloruská ľudová republika
| Bieloruská ľudová republika | |||||
|
|||||
| Národné motto: nie je |
|||||
| Štátna hymna: Vajacki marš |
|||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Беларуская Народная Рэспубліка | ||||
| • krátky | Беларусь | ||||
| Hlavné mesto | Minsk, Praha °′ .š. °′ .d. |
||||
| Najväčšie mesto | Minsk | ||||
| Úradné jazyky | bieloruština | ||||
| Regionálne jazyky | {{{Regionálne jazyky}}} | ||||
| Demonym | {{{Demonym}}} | ||||
| Štátne zriadenie | republika Jan Sierada (1918 - 1919) Piotra Krečeŭski (1920 - 1928) Vasil Ivanovič Zacharka (1928 - 1943) Nikolaj Simonovič Abramčuk (1943 - 1970) Vincent Žuk-Hryszkiewicz (1970 - 1982) Josif Sazič (1982 - 1997) Boris Ragula (1997) Ivonka Survilla (1997) |
||||
| Vznik | 25. marec 1918 | ||||
| Susedia | Poľsko, Litva, Rusko, Ukrajina | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
0 km² (0.) 0 km² (0 %) |
||||
| Počet obyvateľov • odhad ([[]]) • sčítanie ([[]]) • hustota () |
0 (0.) 0 0 /km² (0.) |
||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
[[]] 0 $ ([[Zoznam štátov podľa HDP|]].) 0 $ (0.) |
||||
| Mena | bieloruský rubeľ (=100 kopejok) (BYA) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC+2) (UTC+3) |
||||
| Medzinárodný kód | BYA / BY | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | BY | ||||
| Internetová doména | .by | ||||
| Smerové telefónne číslo | +375 | ||||
Bieloruská ľudová republika alebo Bieloruská národná republika[1] (po bielorusky: Белару́ская Наро́дная Рэспу́бліка) bola vyhlásená po Brestlitovskom mieri 25. marca 1918 a vznikla ako nemecký plán boja proti Rusku (tzv. nárazníkový štát) na území v Mohiľovskej a Hrodnianskej oblasti vrátane Białystoku, Vilniusu, Vicebska a Smolenska. Väčšina štátov novú Bieloruskú ľudovú republiku neuznala až do momentu, kým ju Sovietsky zväz politicky neovládol a kým nevznikla v krajine Bieloruská SSR v roku 1919. Dôvodom tohto neuznania bol fakt, že republika nebola naozajstnou republikou - nemala ústavu ani vojsko, hoci existovali pokusy vytvoriť armádu podobnú Červenej armáde. Po útoku Červenej armády v decembri roku 1918 sa vláda republiky presťahovala do Hrodna. Po krátkej Poľsko-Ruskej vojne v roku 1919 exilová vláda Bieloruskej ľudovej republiky neprestala fungovať, ale presunula svoje pole pôsobnosti do Prahy a iných európskych miest v Nemecku a Litve, kde dodnes existujú jej pozostatky.
[upraviť] Poznámky
- ^ Druhý názov štátu sa zvykne používať v prípadoch, kedy je štát potrebné rozlíšiť od ostatných ľudovodemokratických komunistických štátov sveta.