Bieluha žltobiela
| Bieluha žltobiela | ||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
![]() |
||||||||||||||
|
|
||||||||||||||
|
||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||
| Delphinapterus leucas | ||||||||||||||
| Synonymá: bieluha morská |
||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||
Bieluha žltobiela[1] alebo bieluha morská (lat. Delphinapterus leucas), neformálne beluga[1] alebo bieluga alebo „morský kanárik“[1], je morský cicavec z čeľade narvalovité (Monodontidae).
Obsah |
[upraviť] Opis
Bieluha žltobiela dorastá dĺžky okolo 4,5 metra, občas sa vyskytnú exempláre aj 6 metrov dlhé. Samci bývajú o niečo väčší než samice. Hmotnosť dospelých jedincov býva 1 000-1 400 kg. Sfarbenie tela závisí na veku zvieraťa. V mladosti sú bieluhy tmavo šedé, postupom času dostáva ich koža stále svetlejší odtieň, až sa zmení v smotanovo bielu, čo býva asi v piatom roku veku.
[upraviť] Výskyt a spôsob života
Bieluha je typickým obyvateľom studených arktických morí Severnej Ameriky a Eurázie. Zdržuje sa predovšetkým v pobrežných vodách a odtiaľ často tiahne aj proti prúdu veľkých riek. Len výnimočne sa zatúlajú južnejšie, v roku 1966 bola bieluha pozorovaná na Rýne blízko Bonnu.
Bieluhy žijú v malých skupinách, najčastejšie to bývajú stádočka zložené zo samice a niekoľkých mláďat rôzneho veku. Samci žijú zvlášť a k samičím stádam sa pripájajú len v dobe rozmnožovania. Hlavnou potravou bieluh sú ryby v menšej miere väčšie druhy kôrovcov, mäkkýšov a ďalších bezstavovcov. Bieluha je zapísaná v Červenej knihe ohrozených druhov.
[upraviť] Referencie
- ↑ a b c CARWARDINE, Mark. Veľryby, delfíny a sviňuchy. [s.l.] : Ikar, 2007. ISBN 9788055114477. (po slovensky)
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bieluha žltobiela
Wikidruhy ponúka informácie na tému Bieluha žltobiela
[upraviť] Zdroj
