Big Brother & the Holding Company (album)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Big Brother & the Holding Company
Obrázok albumu môže byť použitý iba so súhlasom držiteľa autorských práv
štúdiový album - Big Brother & the Holding Company
Dátum vydania september 1967
Nahraný Los Angeles, Chicago
Žáner psychedelický rock
Dĺžka 33:51 (r. 1999)
Vydavateľstvo Mainstream Records 1967, Columbia 1999
Producent Bob Shad
Odborné recenzie
Big Brother & the Holding Company – Chronológia
' Big Brother & the Holding Company
(1967)
Cheap Thrills
(1968)

Big Brother & the Holding Company bol debutovým štúdiovým albumom sanfranciskej psychedelickej skupiny Big Brother & the Holding Company, toho času ešte v pôvodnej zostave so speváčkou Janis Joplin. Album bol nahratý už v roku 1966, vydavateľstvo Mainstream Records ho však vydalo až v roku 1967 po triumfálnom úspechu skupiny na Monterey Pop Festivale. Z toho dôvodu na obale albumu figurovalo okrem názvu skupiny aj meno speváčky Janis Joplin, vďaka ktorej skupina získala značnú popularitu.

Album vyšiel v reedícii roku 1999 pod značkou Columbie Records, ktorá doplnila zoznam skladieb o bonusy „Call On Me“ a „Bye, Bye Baby“.

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

V lete roku 1966 prišli Big Brother & the Holding Company do Chicaga odohrať mesačný angažmán v nočnom klube Mother Blues v Old Town, ktorý pozostával zo štyroch až piatich setov odohraných za noc. Podľa slov gitaristu Sama Andrewa to bolo najviac, čo skupina mohla zahrať počas jedného sústredeného obdobia.[1] Skupina sa podľa gitaristu tiež počas pravidelného hrania stávala lepšou a pociťovala väčšiu spätosť. Peter Albin namaľoval na pódium veľkú očnú buľvu s nápisom: ,,Veľký brat ťa sleduje." Stredozápad však ešte nebol navyknutý na subkultúru hipíkov, ktorá prišla zo západného pobrežia. Počas niekoľkých nocí skupina zaujala piatich či desiatich ľudí v sále s kapacitou niekoľkých stovák. Istý recenzent o skupine napísal, ako o ,,najškaredšej skupine, akú kedy videl".[1] Rovnaký novinár sa tiež zmienil, že skupina nepríjemne smrdí. Išlo o olej patchouli, ktorý na stredozápade taktiež nebol rozšírený.
Po krátkom čase prišiel klub rýchlo o peniaze a kapelu odmietol vyplatiť podľa dohody. V tomto čase narazili Big Brother & the Holding Company na majiteľa Mainstream Records, Boba Shada.
Shad sa zjari roku 1966 vybral do San Francisca vypočuť si pár hippie kapiel, pričom na Big Brother narazil v starom sídle Spreckels na Buena Vista v štvrti Haight-Ashbury. Hneď po vystúpení bola skupina oslovená za účelom nahratia albumu, ich vtedajší manažér Chet Helms poriadajúci koncerty v tančiarni Avalon Ballroom však odmietol. Tento krok zapríčinil rozchod skupiny so starým manažérom.
V čase keď mala za sebou zlomená skupina nevydarený angažmán v Chicagu sa Bob Shad opäť ozval s ponukou nahrávacieho kontraktu. Skupina si po dohode so Shadom zohnala právnika na prekontrolovanie zmluvy a ponuku následne na to prijala. Časť materiálu bola neskôr nahrávaná v United Studios v Los Angeles. Nahrávanie v Chicagu však malo pre skupinu špeciálny význam. Mainstream Records bol dlhoročný jazzový label tzv. starej školy, ktorý v zlých časoch upadol. Janis Joplin mala na stretnutiach dobrú náladu. Novinkou pre ňu bolo dvojstopové nahrávanie v skladbe „Bye, Bye Baby“, s ktorého výsledkom bola skupina spokojná. Zvuk gitár sa pohyboval striktne mimo 50. rokov, podľa slov Sama Andrewa však skupina nevedela ako požiadať o radu pri realizácii vlastných predstáv. Technici v Mainstream Records navyše neskúšali žiadne nové, pionierské techniky. Vo vzťahu k skupine boli nedôverčiví. Boli navyknutí nahrávať jazz, akustické nástroje a čierne ženské vokály. Podľa slov Sama Andrewa Big Brother už nemohli byť odlišnejší: „stále nám vraveli, že máme držať spiatočku“.[1] Pre skupinu nebolo prekvapením ani to, že výsledná nahrávka neznela tak, ako skupina očakávala. Situáciu po celý čas komplikoval aj Bob Shad, ktorý urobiac zo seba producenta, odmietol skupinu pripustiť do štúdia počas záverečného mixovania. Skupine tiež neposkytol ani zálohu, či spiatočné letenky do San Francisca. V čase keď Big Brother & the Holding Company opúšťali Chicago nemali v ruke ešte stále žiadne peniaze.

Obsadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Zoznam skladieb[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „Bye, Bye Baby“ (Powell St. John) – 2:35
  2. „Easy Rider“ (James Gurley) – 2:21
  3. „Intruder“ (Janis Joplin) – 2:25
  4. „Light Is Faster Than Sound“ (Peter Albin) – 2:29
  5. „Call on Me“ (Sam Andrew) – 2:32
  6. „The Last Time“ (Janis Joplin) 2:17
  7. „Women Is Losers“ (Janis Joplin) – 2:01
  8. „Blindman“ (Peter Albin, Sam Andrew, David Getz, James Gurley, Janis Joplin) – 2:00
  9. „Down On Me“ (tradičná, zaranžovaná Janis Joplin) – 2:02
  10. „Caterpillar“ (Peter Albin) – 2:15
  11. „All Is Loneliness“ (Moondog) – 2:15
  12. „Coo Coo“ (tradičná, zaranžovaná Janis Joplin) – 1:59

Reedícia z r. 1999 s bonusmi[upraviť | upraviť zdroj]

  1. „Call on Me“ (alternatívna verzia) – 2:42
  2. „Bye, Bye Baby“ (alternatívna verzia) – 2:39

Súčasťou bookletu k albumu z roku 1999 boli aj doplňujúce články ,,Big Brother in the city of broad shoulders" (Big Brother v meste otvorených náručí) napísaný gitaristom Samom Andrewom a Judom Costom a ,,Howlin´ in Chicago" (Kvílenie v Chicagu) už iba z pera Sama Andrewa, v San Franciscu r. 1999.

Umiestnenie skladieb[upraviť | upraviť zdroj]

  • Album Big Brother & the Holding Company debutoval v rebríku Billboard chart 2. septembra 1967 a obsadil 60. priečku. Na pozícii sa udržal 30 týždňov.
  • Skladba „Down On Me“ debutovala v hitparáde Billboard Hot 100 chart (Billboardová horúca stovka) 31. augusta 1968, pričom získala 43. pozíciu. V rebríku zostala 8 týždňov.
  • Skladba „Coo Coo“ debutovala v Billboard Hot 100 chart 23. novembra 1968 a získala 83. miesto, pričom v hitparáde zotrvala 3 týždňe.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Andrew, Sam, Cost, Jud: Big Brother in the city of broad shoulders. Big Brother & the Holding Comapny booklet. Columbia records. 1999