Biologická antropológia
Biologická antropológia (iné názvy: fyzická antropológia (v širšom zmysle), antropológia (v užšom zmysle), antropobiológia, zriedkavo: bioantropológia, nepresne: biológia človeka - angl. human biology, v 19. stor.[1] aj prírodopis človeka) je veda študujúca variabilitu, morfológiu a fyziológiu ľudského organizmu v rámci rôznych rasových, etnických a kultúrnych skupín populácie v priestore a čase.[2]
Študuje mechanizmy biologickej evolúcie, genetickej dedičnosti, ľudskej adaptability a (druhovej) rozličnosti, integruje primatológiu, morfológiu a paleontológiu vo vzťahu k ľudskej evolúcii.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Zakladateľmi fyzickej antropológie ako samostatného vedného odboru boli v polovici 19. storočia Paul Pierre Broca (1824-1880) a Franz Boas (1858-1942). Fyzická antropológia teda vznikla skôr, ako boli publikované známe dve kľúčové teórie 19. storočia:
- evolučná teória Charlesa Darwina (evolúcia)
- teória genetickej dedičnosti Gregora Mendela (genetika)
Niektoré rané štádiá biologickej antropológie sú dnes zavrhnuté ako pseudovedecké. Týka sa to predovšetkým antropometrie, ktorá využívajúc meranie istých častí ľudského tela (napr. lebky - tzv. cefalitický index) robila závery o charaktere, správaní a nadaní danej osoby.
Členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Wolf 1977[3][upraviť | upraviť zdroj]
biologická antropológia:
- fyzická antropológia (v najužšom zmysle)
- paleoantropológia
- historická antropológia
- etnická antropológia
Podobne (s vynechaním historickej antropológie) je zadelená "antropológia" (t.j. podľa obsahu hesla biologická antropológia) v Malej československej encyklopédii. Ako náplň takto vymedzenej fyzickej antropológie (v užšom zmysle) sa tam uvádza, že sa "zaoberá ontogenézou a variabilitou telesných znakov."
Freudig et al. 2004 [4][upraviť | upraviť zdroj]
prírodovedno-biologicky orientovaná antropológia/prírodovedná antropológia:
- fyzická biológia (v užšom zmysle)/somatológia:
- humánna genetika (prechod medzi fyzickou antropológiou a humánnou genetikou tvorí rasová náuka)
- medicínska antropológia
Prechod od prírodovednej k neprírodovednej antropológii (napr. kultúrnej antropológii) tvorí sociálna antropológia v nemeckom ponímaní (vrátane demografie) a etnológia.
Soukup 2005 [5][upraviť | upraviť zdroj]
klasické disciplíny fyzickej antropológie (v šišom zmysle):
- fyziologická a morfologická antropológia
- paleoantropológia
- vývinová antropológia
- osteológia
- ľudská genetika
Okrem toho fyzická antropológia využíva poznatky disciplín anatómia, etológia, primátológia, biochémia, populačná genetika, molekulárna genetika, evolučná biológia, ekológia a ďalších biolgických disciplín.
Enc. Beliana 1999 [6][upraviť | upraviť zdroj]
antropológia/biologická antropológia:
- paleoantropológia
- prehistorická antropológia a historická antropológia
- vývinová antropológia
- etnická antropológia
- antropogenetika (humánna genetika)
- molekulová antropológia
- fyziologická antropológia
- ekológia človeka
- klinická antropológia
- kriminalistická antropológia (kriminálna antropológia) a forenzná antropológia (súdna antropológia)
- ergonomická antropológia (priemyselná antropológia)
- športová antropológia
Aplikovaná antropológia vytvára predpoklady na využitie poznatkov a metód antropológie v iných vedných odvetviach (v spoločenskej praxi).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ napr. u A. de Quatrefagesa (zdroj: antropológia in: Encyklopédia Slovenska)
- ↑ Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005, str. 635
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- ↑ Freudig, D. (ed.): Lexikon der Biologie (Buch- und CD-ROM-Ausgabe). Gesamtausgabe in 15 Bänden und auf CD-ROM. 2004
- ↑ Soukup, V.: Dějiny antropologie, 2005, str. 79 (textová časť strany)
- ↑ antropológia in: Encyclopaedia Beliana (podobne - ale bez molek. ant., fyziol. ant., šport. ant. a ekol. človeka - v hesle antropológia Encyklopédia Slovenska 1977 z v hesle antropológia v Pyramíde - encyklopedickom časopise moderného človeka č. 29, str. 167, 1971)