Bitka o Vukovar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bitka o Vukovar
Súčasť vojny v Chorvátsku

Vukovarská vodárenská veža, ktorá bola počas vojny vážne poškodená, bola zachovaná ako symbol konfliktu.
Dátum 25. august – 18. november 1991
(2 mesiace, 3 týždne a 3 dni)
Miesto Vukovar, Chorvátsko
Výsledok Pyrrhovo víťazstvo srbskej strany[1][2]
Protivníci
Juhoslávia Juhoslovanská ľudová armáda Chorvátsko Chorvátska armáda
Velitelia
Juhoslávia Aleksandar Spirkovski (do septembra 1991)
Juhoslávia Života Panić (od septembra 1991)
Juhoslávia Mile Mrkšić
Juhoslávia Veselin Šljivančanin
Juhoslávia Mladen Bratić
Juhoslávia Andrija Biorčević
Goran Hadžić

Željko Ražnatović
Srbsko Vojislav Šešelj

Chorvátsko Blago Zadro
Chorvátsko Mile Dedaković
Chorvátsko Branko Borković
Chorvátsko Marko Babić
Chorvátsko Anton Tus
Robert Šilić
Sila
~ 36,000[3] ~ 1,800[4]
Straty
1,103–1,503 mŕtvych, 2,500 zranených
110 obrnených vozidiel a 3 lietadlá
Oficiálna chorvátska štatistika:
1,649 obetí
(879 mŕtvych, 770 zranených)
jedno lietadlo Antonov An-2
1,131 civilných obetí[5]
550 nezvestných[6]

Bitka o Vukovar bolo 87 dní trvajúce obliehanie mesta Vukovar na východe Chorvátska Juhoslovanskou ľudovou armádou (JĽA), ktorú podporovali srbské polovojenské jednotky. Obliehanie trvalo od augusta do novembra 1991.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Pred vojnou v Chorvátsku žila v tomto barokovom meste prosperujúca, zmiešaná komunita Chorvátov, Srbov a iných etnických skupín. Keď sa Juhoslávia začala rozpadať, srbský prezident Slobodan Milošević a chorvátsky prezident Franjo Tuđman začali presadzovať nacionalistickú politiku. V roku 1990 začali milície zložené z chorvátskych Srbov povstanie, ktoré podporovala aj srbská vláda a polovojenské skupiny, a obsadili Srbmi osídlené oblasti Chorvátska. JĽA sa postavila na stranu vzbúrencov, čím sa v máji 1991 vo východochorvátskom regióne Slavónsko rozhorel ozbrojený konflikt. V auguste spustila JĽA v plnom rozsahu ofenzívu proti oblastiam v Slavónsku, ktoré boli pod kontrolou Chorvátov.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Vukovar bránilo zhruba 1 800 ľahko ozbrojených vojakov Chorvátskej národnej gardy (ZNG), za pomoci dobrovoľníkov z radov civilistov. Proti nim stálo 36 000 príslušníkov JĽA a srbských polovojenských jednotiek, ktoré mali k dispozícii ťažkú výzbroj a delostrelectvo. V priebehu bitky dopadalo na mesto až 12 000 delostreleckých granátov a rakiet denne.[7] Bola to najťažšia bitka odohrávajúca sa na európskom kontinente od skončenia Druhej svetovej vojny, Vukovar bolo prvé mesto od roku 1945, ktoré bolo kompletne zničené.[8][9] Keď 18. novembra 1991 Vukovar padol, niekoľko stoviek vojakov a civilistov bolo zmasakrovaných srbskými jednotkami a najmenej 20 000 obyvateľov bolo deportovaných z mesta a okolia.[10] Väčšina Vukovaru bola „etnicky očistená“ od nesrbského obyvateľstva a následne bolo mesto pripojené k samozvanej Republike Srbská Krajina. Niekoľko srbských vojenských a politických predstaviteľov, vrátane Miloševića, neskôr skončilo pred súdom, a niektorí aj vo väzení, kvôli vojnovým zločinom spáchanými počas bitky i po nej.

Dohra[upraviť | upraviť zdroj]

Juhoslovanskú armádu bitka vyčerpala a znamenala obrat v Chorvátskej vojne. Niekoľko týždňov nato bolo vyhlásené prímerie. Mesto zostalo pod kontrolou Srbov po celú dobu vojny, až v roku 1998 bolo mierovou zmluvou prevedené pod záštitou OSN pod kontrolu Chorvátska. Odvtedy prebieha v meste prestavba, ale napriek tomu je stále poznačené vojnou. Medzi dvoma hlavnými etnickými komunitami obývajúcimi mesto existujú hlboké rozpory a niekdajšiu predvojnovú prosperitu sa už obnoviť nepodarilo.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Central Intelligence Agency Office of Russian and European Analysis (2000). Balkan Battlegrounds: A Military History of the Yugoslav Conflict, 1990–1995: Volume 1. Washington, D.C.: Central Intelligence Agency. ISBN 978-0-16-066472-4.
  • Horton, Richard C. (2003). Second Opinion: Doctors, Diseases and Decisions in Modern Medicine. Londýn: Granta Books. ISBN 978-1-86207-587-0.
  • Notholt, Stuart (2008). Fields of Fire : An atlas of ethnic conflict. Londýn: Troubador Publishing Ltd. ISBN 978-1-906510-47-3.
  • Kardov, Kruno (2007). "Remember Vukovar". In Ramet, Sabrina P.; Matić, Davorka. Democratic Transition in Croatia: Value Transformation, Education, and Media. College Station, Texas: Texas A&M University Press. ISBN 978-1-58544-587-5.
  • Šebetovsky, Mario (júl 2002). The Battle of Vukovar: The Battle That Saved Croatia. Quantico, VA: United States Marine Corps Command and Staff College, Marine Corps University.
  • Woodward, Susan L. (1995). Balkan Tragedy: Chaos and Dissolution after the Cold War. Washington, D.C.: Brookings Institution Press. ISBN 978-0-8157-9513-1.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Central Intelligence Agency Office of Russian and European Analysis 2000, str. 99
  2. Woodward (1995), str. 258
  3. Central Intelligence Agency Office of Russian and European Analysis 2000, str. 100
  4. Šebetovsky (2002), str. 11
  5. Central Intelligence Agency Office of Russian and European Analysis 2000, str. 205
  6. Kardov (2007), str. 64
  7. Horton (2003), str. 132
  8. Notholt (2008), str. 7; 28
  9. Borger, 2011
  10. Prosecutor v. Milosevic, 23. október 2002

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Vukovar na anglickej Wikipédii.