Bitka o Násiríju
| Bitka o Násiríju | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť vojny v Iraku | |||||||
 Zničené obojživelné vozidlo americkej námornej pechoty | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
 USA.svg){kind=small} Veľká Británia
|
.svg){kind=small} Irak
| ||||||
| Velitelia | |||||||
| Richard Natonski Troj King Bill Peeples |
Ali Hassan al-Madžid | ||||||
| Straty | |||||||
| 32 mŕtvych, 6 zajatých, 60 zranených | 359-431 mŕtvych, 300+ zranených, 1 000+ zajatých | ||||||
Bitka o Násiríju bola bitka v irackom meste An-Násiríja medzi americkou námornou pechotou a irackými vojskami sa odohrala medzi 23. – 29. marcom 2003. Z pohľadu spojeneckých vojsk šlo o jednu z najkrvavejších bitiek vojny v Iraku. Cieľom bitky bolo obsadenie dôležitých mostov cez rieku Eufrat a Saddámov kanál nachádzajúcich sa v meste.
Tragické následky mala chyba v navigácii jedného zásobovacieho konvoja, ktorý zablúdil a dostal sa pod silnú nepriateľskú paľbu. Padlo jedenásť vojakov a ďalších šesť padlo do zajatia (medzi nimi bola aj slobodníčka Jessica Lynchová). Časti vojakov z prepadnutého konvoja sa podarilo uniknúť z oblasti bojov a zachránili ich príslušníci účelového uskupenia Tarawa. Nasledovali ťažké boje na severe mesta, ktoré si vyžiadali životy osemnástich vojakov, pričom prinajmenšom jeden padol v dôsledku útoku vlastného letectva. Už v noci z 24. na 25. marca sa námornej pechote podarilo prejsť cez mesto a otvoriť cestu na Bagdad, no boje v meste pokračovali až do 1. apríla.
Príprava[upraviť | upraviť zdroj]
Uskupenie Tarawa sa k Násiríji dostalo len niekoľko dní od začiatku invázie, pričom na ľavom krídle malo 3. pešiu divíziu a na pravom 1. divíziu námornej pechoty. Cieľom bolo dobyť tri mosty v oblasti Násiríje, avšak most, ktorý bol súčasťou diaľnice č. 1 sa podarilo dobyť ešte pred samotným útokom na mesto.
Zvyšné dva mosty sa nachádzali priamo v meste. Tarawa mala oba mosty zaistiť, a vytvoriť v meste koridor cez ktorý by prešiel 1. pluk námornej pechoty a pokračoval ďalej na sever. Mesto Násiríja bolo sídlom irackého 3. zboru. Ten sa skladal z 11. pešej, 51. mechanizovanej a 6. obrnenej divízie, pričom ich početné stavy boli zhruba na päťdesiatich percentách.
Prepad[upraviť | upraviť zdroj]
Zásobovací konvoj pozostával z osemnástich vozidiel, a ich posádku tvorilo 31 vojakov 507. roty a traja členovia z 3. práporu predsunutej podpory. O šiestej hodine ráno konvoj omylom zle zabočil na diaľnici č. 7, čím sa dostal do mesta. Veliteľom jednotky bol kapitán Troj King, ktorý nemal dostatočný výcvik na velenie v boji. Iracké jednotky v meste si konvoj ihneď všimli a začali sa pripravovať na prepad. Kapitán King si uvedomil omyl a rozhodol sa vrátiť, no bolo už neskoro.
Zhruba o siedmej hodine sa konvoj dostal pod ťažkú paľbu z ľahkých zbraní, pancieroviek, mínometov, ale aj tankov. Jednotka stratila jedenásť mužov a ďalších šesť padlo do zajatia. 15 z 18 vozidiel bolo zničených. Muži schopní boja vytvorili okolo ranených obranný perimeter a odrážali výpady irackých vojakov. O 7:30 sa zvyšným trom vozidlám podarilo nadviazať rádiový kontakt s rotou A 8. tankového práporu pod velením majora Billa Peeplesa. Zakrátko posádka jedného z jeho tankov nadviazala vizuálny kontakt s vozidlami. Peeples okamžite vydal rozkaz svojim posádkam aby zachránili toľko ľudí, koľko bude možné. V ťažkých bojoch tanky M1 Abrams, delostrelectvo a bojové helikoptéry Cobra zničili niekoľko irackých jendotiek o veľkosti čaty a niekoľko nepriateľských vozidiel ako aj delostreleckých postavení.
Alej prepadov[upraviť | upraviť zdroj]
Alej prepadov (v anglickej terminológii Ambush Alley) sa stala miestom vôbec najkrvavejších bojov. 23. marca rota C 1. práporu 2. pluku námornej pechoty prišla v boji o Saddámov kanál spolu o osemnásť vojakov. Okrem nepriateľských útokov situáciu skomplikoval aj útok lietadla A-10 leteckých síl Národnej gardy štátu Pensylvánia na vozidlá roty C, pričom zahynul prinajmenšom jeden vojak. Dôvodom bolo zlyhanie komunikácie, keďže útok nariadil operátor z roty B, ktorý nebol v kontakte s rotou C. Ďalšie straty zaznamenal 6. prápor ženijnej podpory, ktorého dvaja vojaci sa utopili v Saddámovom kanále.
Prienik 1. pluku[upraviť | upraviť zdroj]
Postup 1. pluku bol spomalený kvôli nepriateľskému odporu. Prienik sa podaril až večer 24. marca 2. ľahkému obrnenému prieskumnému práporu s rotou A na čele. Tá narazila na ťažký odpor nepriateľa, ktorý bol umlčaný až po ťažkých bojoch. Práporu sa nakoniec podarilo ustanoviť svoje pozície 15 km severne od mesta. Ďalšie problémy priniesla veľká piesočná búrka, ktorá poskytla Iračanom možnosť presunúť časť svojich vojsk z mesta Kút. Tie následne zaútočili na námornú pechotu zo všetkých smerov. Útok sa podarilo odraziť len vďaka silnej palebnej podpore, či už zo zeme alebo zo vzduchu. Po boji zostalo na bojisku 200 – 300 tiel irackých vojakov, pričom námorná pechota nestratila žiadneho vojaka.
Dohra[upraviť | upraviť zdroj]
Po 27. marci už iracké vojská nekládli žiaden organizovaný odpor. V meste sa nachádzalo len niekoľko skupín polovojenských jednotiek ktoré boli ľahko zlikvidované. V ten istý deň sa podarilo nájsť stratený tank M1 Abrams, ktorý padol do rieky.