Bitka o komplex Tora Bora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka o komplex Tora Bora
Súčasť vojny v Afganistane
Tora bora.jpg
Pohľad na Biele hory
Dátum 12. - 17. december 2001
Miesto Pohorie Biele hory, afgansko-pakistanská hranica
Výsledok spojenecké víťazstvo
Protivníci
Flag of the United Kingdom.svg Spojené kráľovstvo
Flag of the United States.svg USA
Flag of Afghanistan 1992 free.png Severná aliancia
Flag of Taliban.svg Taliban
Velitelia
Tommy Franks
Bismallah Chán
Usáma bin Ládin
Sila
50 príslušníkov špeciálnych síl, 100 - 1 000 afganských bojovníkov 300 - 1 000
Straty
spojenci: žiadne, Severná aliancia: neznáme 200

Bitka o komplex Tora Bora/Tóra Bóra bola vojenská operácia, ktorá sa uskutočnila v decembri 2001 v Afganistane v úvodnej časti novej vojny v krajine. Dôvodom začiatku bojových operácií boli predpoklady, že by sa v hornatom teréne v oblasti Tora Bora mohol nachádzať vodca teroristickej organizácie Al-Ká’ida Usáma bin Ládin. Napriek likvidácii vojsk Talibanu v oblasti nebol bin Ládin dolapený.

Jaskynný komplex Tora Bora (v preklade Čierny prach) sa nachádza v pohorí Biele hory neďaleko Chajbarského priesmyku na východe Afganistanu. V decembri 2001 sa jednalo o poslednú významnú baštu al-Káidy a jej spojencov z hnutia Taliban v krajine. Podľa informácií rozviedky sa v ňom malo nachádzať niekoľko významných predstaviteľov Al-Káidy, medzi nimi aj jej šéf Usáma bin Ládin.

Nálet na pozície Talibanu pri Tora Bora

Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]

Spoľahlivé informácie o štruktúre komplexu doposiaľ chýbajú, no s istotou možno povedať, že fámy o rozsiahlych bunkroch v ktorých sa skrývala ťažká technika sa nezakladajú na pravde. Tora Bora mala mať aj svoju vlastnú hydroelektráreň, a podľa triezvych odhadov poskytovala útočisko pre zhruba tisíc mužov. Jadro tvorí sieť jaskýň, ktorá bola posilnená dobudovanými tunelmi počas bojov proti sovietskej armáde. Na výstavbe Tora Bora sa aktívne podieľala aj americká CIA v rámci operácie Cyklón. Niektoré stavby sú ale ešte staršie, keďže oblasť bola aj v minulosti pre okolitý ťažký terén vyhľadávaným útočiskom.

Boj[upraviť | upraviť zdroj]

Príslušníci Severnej aliancie sa len pomaly prebíjali cez ťažký terén smerom k poslednému opornému bodu Talibanu. Podporu im poskytovalo niekoľko príslušníkov amerických a britských špeciálnych jednotiek, ktorí mali na starosť mimo iné navádzanie leteckej podpory na pozemné ciele. Po krátkej prestávke sa najintenzívnejšie boje rozhoreli 12. decembra, no podľa niektorých zdrojov šlo už len o snahu poskytnúť čas predstaviteľom al-Káidy na útek.
Zo strany spojencov zasiahlo do bojov asi 50 príslušníkov rôznych amerických a britských špeciálnych jednotiek. Prekvapivé informácie zverejnili v auguste 2008 nemecké noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung, podľa ktorých sa do boja malo zapojiť aj niekoľko príslušníkov nemeckej špeciálnej jednotky KSK. Tento údaj sa ale nedá potvrdiť z ďalších zdrojov.
Ako sa tlak spojencov stále viac sústredil na Tora Bora Taliban bol stále viac zatláčaný. Napomohli tomu aj lokálne milície v počte asi 2 000 mužov, ktoré sa vďaka snahe (a peniazom) CIA pripojili na stranu spojencov. Žiaľ, boje si vyžiadali aj obete v radoch civilistov. Podľa oficiálnych informácií sa ich počet vyšplhal až na 100 – 200.
2. decembra vyslali na miesto bojov ďalších 20 príslušníkov špeciálnych síl. 5. decembra sa postupujúcim afganským milíciám podarilo dobyť nižšie položené jaskyne, a Taliban sa musel stiahnuť do vyššie položených postavení. Do boja zasiahla aj jednotka Afgancov spolupracujúca s agentmi CIA, no dostala sa pod priateľskú paľbu. Tá spôsobila ťažké straty, no jednotka i tak pokračovala v boji.

Taliban nemohol odolávať navždy. Postupujúce vojská krok za krokom dobýjali jednotlivé oporné body. Definitívny pád Tora Bora nastal 17. decembra, keď boli dobyté všetky jaskyne a tunely. Neboli ale nájdené žiadné rozsiahle podzemné stavby o ktorých sa hovorilo, iba zväčša prírodné jaskyne s neveľkými skladmi zbraní a munície.

Pátranie po bin Ládinovi[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotky USA pátrali po bin Ládinovi aj počas januára, no márne. Pritom najmä v radoch mužov zapojených do pátrania po bin Ládinovi sa hovorí, že k jeho dolapeniu mali blízko. Bývalý agent CIA Gary Bernstern poverený nájdením Usámu bin Ládina napísal v roku 2005 knihu Jawbreaker. V nej tvrdí, že sa mu dokonca podarilo bin Ládina lokalizovať, no žiadosť o vyslanie vojsk bola zamietnutá. Údajne viacero zadržaných členov al-Káidy potvrdilo, že bin Ládin unikol 16. decembra horskými priesmykmi smerom na východ do Pakistanu. V roku 2008 Bernsternov názor podporil aj bývalý príslušník SAS vystupujúci ako Andy McNab.
Na druhej strane v októbri 2004 generál Tommy Franks pre noviny The New York Times povedal, že nie je vôbec isté, či sa bin Ládin v Tora Bora niekedy nachádzal. Ten mal počas bojov viackrát osloviť svojich prívržencov pomocou rádia, no nedá sa preukázať, či vysielanie pochádzalo z okolia komplexu. Bývalý veliteľ skupiny Delta force známy ako Dalton Fury v televíznej relácii 60 minút taktiež vyjadril názor, že bin Ládin Američanom tesne unikol. Uviedol tri hlavné dôvody, ktoré to mali zaviniť:

  • domnienka, že Pakistan dostatočne nestráži hranicu
  • neschválenie zamínovania ústupových trás z Tora Bora
  • ťažisko bojov bolo na ramenách Afgancov, a nie amerických vojsk

Dalton Fury tvrdil, že v jednej chvíli sa so svojou jednotkou nachádzal len 2 000 metrov od Usámu bin Ládina. No jeho plán útoku nebol schválený, keďže chýbali informácie o bin Ládinovej ochranke, a chýbala podpora zo strany afganských vojsk. Navyše, Afganci uzavreli s bojovníkmi v Tora Bora prímerie. Američania chceli aj tak pokračovať v boji, no ich afganskí spojenci na nich namierili svoje zbrane. Trvalo dvanásť hodín kým sa podarilo Afgancov presvedčiť aby sa postup obnovil. Oddiel Delta force pokračoval vo svojej činnosti a nakoniec sa mu podarilo lokalizovať jaskyňu v ktorej mala byť skupina bojovníkov al-Káidy. Nasledoval letecký úder, no keď ju o pol roka neskôr spojenci prehľadávali telo bin Ládina nenašli. Podľa niektorých zdrojov mal bin Ládin po útoku zranené rameno, avšak podarilo sa ho evakuovať a bola mu poskytnutá zdravotná starostlivosť.

Dopady[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde Tora Bora nasledovalo upevňovanie kontroly nad krajinou. Mnoho osobností sa vrátilo z exilu, a pod vedením Hamída Karzája vznikla dočasná vláda. Američania vytvorili z letiska Bagram (ktoré už v minulosti využívali Sovieti) svoju hlavnú základňu v krajine. Po pár mesiacoch bola spustená operácia Anakonda, ktorá ukázala, že Taliban nebol definitívne porazený.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mir Bahmanyar 2004. Jeskyně v Afghánistánu 1979-2004, Horské pevnosti medžahidů, Tálibánu, al-Káidy. 1. Vyd. Praha Grada ISBN 978-80-247-2370-9
  • Tora bora Revisited: How We Failed To Get Bin Laden And Why It Matters Today [online]. foreign.senate.gov, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. (anglicky)
  • the Battle for Tora Bora [online]. The New Republic, 22.12.2009, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. (anglicky)
  • Bin Laden, Tora Bora [online]. Edwardjayepstein, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. (anglicky)
  • the Long Hunt for Osama [online]. Theatlantic : NYTimes, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online. (anglicky)
  • Bin Ládin je vraj v Tora Bora [online]. NYTimes, 29.11.2001, [cit. 2010-12-17]. Dostupné online.