Bitka pri Čcheng-pchu
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Bitka pri Čcheng-pchu | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Obdobia Jari a jesene | |||||||
| |||||||
| Protivníci | |||||||
| Ťin, Čchi, Čchin, Sung | Čchu, Šen, Si, Čchen a Cchaj, | ||||||
| Sila | |||||||
| 700 bojových vozov (Ťin) | neznáma | ||||||
| Straty | |||||||
| neznáme | neznáme, zajatých 100 bojových vozov a 1 000 vojakov | ||||||
| Zoznam bitiek pred rokom 601 | |||||||
Bitka pri Čcheng-pchu (čín. 城濮之戰) bola konflikt medzi štátom Ťin a Čchu a ich spojencami. Odohrala sa na území dnešnej Číny v roku 632 pred Kr., počas Obdobia Jari a jesene (722 – 481 pred Kr.). Bola prvou veľkou bitkou v dlhodobom konflikte medzi štátmi v údolí Žltej rieky a štátmi v údolí rieky Jang-c’-ťiang. Víťazstvo štátu Jin upevnilo hegemóniu vojvodu vojvodu Wena zo štátu Ťin a zastavilo územné ambície štátu Čchu na severe minimálne o jednu generáciu.
Pozadie[upraviť | upraviť zdroj]
Po smrti vojvodu Chuana zo štátu Čchi v roku 643 pred Kr. štát Čchu vytrvalo rozširoval svoj vplyv smerom na sever a pohltil šesť menších štátov. V roku 636 pred Kr. sa vojvoda Wen, ktorý strávil pätnásť rokov na úteku vo viacerých štátoch, dostal s pomocou vojvodu Mua štátu Čchin k moci. Vojvoda Wen prevzal vedenie v štátoch a vykonal množstvo vnútorných reforiem. V rokoch pred 632 pred Kr. konflikt medzi štátmi Ťin a Čchu eskaloval a bol charakteristický častými presunmi malých štátov, ktoré ležali medzi nimi, do jednej či druhej koaličnej skupiny.
V zime roku 633 pred Kr. zaútočil kráľ Čcheng z Čchu na štát Sung, spojenca štátu Ťin. Odpoveďou na túto agresiu bola expedičná vojenská výprava pod vedením vojvodu Wena, ktorá sa vydala na juh na jar nasledujúceho roka a okupovala štát Wej a Cchao, satelity štátu Čchu. V nasledujúcich mesiacoch obe strany posilňovali svoje aliancie. Štáty Šen, Si, Čchen a Cchaj, všetko priami susedia štátu Čchu, sa spojili s kráľom Čchengom. Rovnako urobil aj vzdialenejší štát Lu.
Predohra[upraviť | upraviť zdroj]
Armáda štátu Ťin sa údajne musela stiahnuť o 45 km, až sa utáborila na rovine Čcheng-pchu na hraniciach štátov Wej a Cchao. Očakávala rozhodujúcu bitku a naplnenie sľubu vojvodu Wena kráľovi Čchengovi počas svojho vyhnanstva v Čchu. Ústup zároveň umožnil spojenie síl Ťinu s posilami Čchi a Čchin.
Kompletne zložené z vojakov Čchu bolo len jadro armády, vedenej hlavným veliteľom C'jü. Ľavé krídlo vedené C´si tvorili vojaci zo satelitov Čchu, Šen a Si. Pravé krídlo pod C´šang sa skladalo zo samostatnej skupiny, ktorú tvorili výlučne oddiely štátov Čchen a Cchaj. Ich počty boli pravdepodobne až tretinou sily celej armády.
Sily štátu Ťin sa pred výpravou zväčšili z dvoch na tri armády: hornú, centrálnu a dolnú. Tieto sa pred bitkou preskupili do krídiel: horná armáda tvorila pravé krídlo pod vedením Chu Maoa a jeho zástupcu Chu Jena; dolná vytvorila ľavé krídlo pod vedením Luan Č' a zástupcu Sü Čchena. Centrálna armáda vytvorila samotné jadro a viedol ju Sien Čena so zástupcom Si Čen. Vojvoda Wen súboj neriadil, a ani sa ho priamo nezúčastnil.
Boj[upraviť | upraviť zdroj]
Armády sa stretli 4. deň 4. mesiaca roku 632 pred Kr.
Bitka začala postupom oboch krídiel armády Ťin. Pravé krídlo Čchu bolo považované za najslabšie a Sü Čchen, veliteľ ľavého krídla Ťin, naň zaútočil. Sü chránil kone svojich bojových vozov zvieracími kožami a viedol na toto krídlo protivníka rýchly a silný útok. Útok bol mimoriadne úspešný a úplne ho rozprášil.
Ľavé krídlo Ťin následne zafungovalo ako bojová sila, viažúca na seba jadro armády Čchu a brániaca mu zaútočiť na ich centrum, alebo pomôcť ľavému krídlu. Medzitým Chu Maove pravé krídlo Ťin sa zrazilo s nepriateľom, fingovalo ústup a niesli so sebou dve veľké zástavy samotného vrchného velitela. Ľavé krídlo Čchu, zložené z odvedencov zo Šen a Si, sa domnievalo, že pravé krídlo Ťin sa rozpadlo a C'jü nariadil prenasledovanie. Kontingent bojových vozov pod vedením Luan Č' sa prihnalo dopredu a rozdelil sa do troch smerov, čim rozvíril prach a zakryl tak pohyby Chu Maových mužov, ktorí sa preskupili do kruhovej formácie.
Ľavé krídlo Ťin naďalej držalo svoju pozíciu proti centru Čchu a pomáhalo tak vlastnému centru. Hoci bolo jadro ťinskej armády prechodne narušené intenzívnym bojom, účinne bránilo centru Čchu v pomoci ich ľavému krídlu. Ako ľavé krídlo Čchu postupovalo, zaútočila na jeho bok osobná garda vojvodu Wena, zložená so synov vysoko postavených členov klanov a jeho verných. Medzitým celé pravé krídlo Ťin dokončilo svoje preskupenie a bolo sprava podporované bojovými vozmi Luan Zhi, ktoré sa pridali k útoku. Ľavé krídlo Čchu bolo úplne zničené. Keď C'jü videl, že obe jeho krídla sú obkľúčené a ničené, nariadil ústup.
Zhodnotenie[upraviť | upraviť zdroj]
Bitka pri Čcheng-pchu bola pravdepodobne vôbec najväčšou v Období Jari a jesene a jednoznačne najpodrobnejšie opísanou v diele Cuo Čuan. Napriek tomu miesto bitky zostáva nejasné: do úvahy pripadá lokalita v blízkosti oblasti (?, county) Čchen-liou v provincii Čchen-nan a juhozápadná oblasť oblasti (?, county) Ťuan v provincii Šan-tung. Po návrate na sever vojvoda Wen bol uznaný za kráľa dynastie Čou ako prvý z lénnych pánov. Konferencia viacerých štátov v Ťien-tchu v roku 631 pred Kr. vedená vojvodom Wenom potvrdila ich podporu pre kráľovskú rodinu Čou a stvrdila aliančnú zmluvu. Bitka v dlhodobom pohľade však nebola veľmi účinná vo svojom cieli potlačiť moc Čchu.