Bitka pri Bratislave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Bratislave
Súčasť Maďarského vpádu
Dátum 907
Miesto pri alebo v Brezalauspurcu (dnes Bratislava)
Výsledok staromaďarské víťazstvo
Zmeny územia: definitívne dobytie dnešného východného Rakúska a západného Maďarska a možno aj značnej časti Veľkej Moravy staromaďarskými kmeňmi
Protivníci
Bavorsko Starí Maďari
Velitelia
Luitpold Bavorský Dursak a Bogat

Bitka pri Bratislave resp. bitky pri Bratislave bolo ozbrojené stretnutie resp. viacero ozbrojených stretnutí v roku 907, ktoré sa odohralo resp. odohrali buď pri Bratislave alebo priamo v Bratislave. Pri bitke boli bavorské vojská porazené staromaďarskými kmeňmi. Takmer na 50 rokov zmenila situáciu v oblasti stredného Dunaja a umožnila starým Maďarom uskutočňovať nájazdy do rozsiahlych oblastí strednej, južnej a západnej Európy.[1]

Dátum[upraviť | upraviť zdroj]

Dátum konania bitky resp. bitiek je sporný. P. Dvořák k tomu píše: Pokiaľ ide o presné určenie bitky, dodnes nejestvuje jednotný názor. Nezhodujú sa v tom ani základné príručky. Lexikón slovenských dejín píše o troch bitkách, ktoré sa mali odohrať 4.-5. júla a 9. augusta; o troch bitkách v júli a auguste píšu aj Dejiny Slovenska I., Kronika ľudstva udáva ako dátum bitky 5.-6. júl [2], Kronika Slovenska a Dejiny Slovenska a Slovákov Milana S. Ďuricu 4. júl…, Encyclopaedia Beliana spomína len rok 907. [3][4].

L. Veszprémy uvádza: Nerovnaké údaje v nekrológiách hovoriace o júnových dňoch, resp. o rozmedzí 28. júna až 5. júla, nasvedčujú, že bitka nebola jednodňová, ale že sa skladala z dlhšie trvajúcich bojov a aj vojská vedené elitami mohli napadnúť Maďari v rozličnom čase ([Pozn. pod čiarou:] Podľa Jonáša Záborského aj Júliusa Botta sa odohrala bitka v auguste…. Podľa P. Ratkoša 5. júla 907…, Ján Dekan hovorí len o júli…, Duša Čaplovič o 4. júli…). Uvedené nezrovnalosti mohli viesť k rozličným interpretáciám: časť historikov – opierajúca sa o Aventina – sa domnievala, že bitka sa odohrávala viac dní, a iná časť historikov si pre jej datovanie vybrala posledný deň – 5. júl. V súčasnosti sa všeobecne hovorí o prvom dni bitky 4. júla a predpokladaný termín trvania 4. a 5. júla podopiera aj viacero prameňov. [5]

T. Ortvay o dátume bitky píše: Čo sa týka okamihu bitky, zdroje sa vzájomne líšia v tom, že niektoré udávajú rok 907 a iné rok 908 [nasleduje poznámka pod čiarou]. Na základe kritického porovnania je však úplne nepochybné, že sa táto veľká vojnová udalosť konala 5. alebo 6. júla roku 907.[6] Treba dodať, že zápis v Salzburských análoch hovoriaci o 4. júli v Ortvayovej dobe ešte nebol známy.

Boj[upraviť | upraviť zdroj]

Markgróf Luitpold Bavorský vybudoval armádu s cieľom poraziť kočovné staromaďarské kmene. Luitpold bol porazený a sám pri bitke zahynul. Podľa Aventina v dôsledku bitky „väčšina bavorskej šľachty zahynula a ostatný ľud bol v nesčíselnom počte pobitý“.

Toto píše o bitke Aventinus v preklade (z latinskej verzie) uvedenom v knihe Pramene k dejinám Veľkej Moravy [7]:
Na vyhnanie Maďarov z ríše Bavorov boli zozbierané vojenské sbory zo všetkých provincií, a vytiahli proti nim s tromi vojskami. Ľudovít, kráľ Germánie a Bavorska, keď vykonal odvody z celého Bavorska, uchýlil sa do novej bavorskej osady Ennsburg. V pätnásty deň pred júlovými kalendami [17. jún] roku kresťanskej spásy deväťsto siedmeho boli prítomní biskupi, predstavení mníchov a bavorskí veľmoži. Tu bolo za súhlasu rozhodnuté, že Maďarov treba vyhnať z ríše Bavorov. Boli teda zozbierané vojská zo všetkých bavorských provincií, spomedzi Nariskov, Boetov, Chamavov, Vindelikov, Norinčanov, Vennonov, Atesinov, Stajerčanov, Vendov, Charinov, Korutancov; Maďarom bola vypovedaná vojna a bavorskí veľmoži tiahli s bojachtivým a na útok pripraveným vojskom po oboch brehoch Dunaja proti nepriateľom. Ľudovít s Burckardom, biskupom pasovským a s veliteľom Arabonom zastavili sa v Ennsburgu. Potom všetky vojenské sbory vycvičené v boji boli rozdelené na tri vojská. Liutpold, markgróf rakúsky, na severnom brehu, na južnej časti zasa Teodomar, veľkňaz salcburský, Zacharias säbenský, Oto frizinský s predstavenými mníchov reholí Gumboldom, Hartvikom a Helmprechtom postúpili až k Bratislave a tam postavili tábor. Odtiaľ loďami cez Dunaj previezli vojenské zbory Sighard, knieža senonské, príbuzný kráľa, Rathold, Hottochus, Meginwardus a Eysengrin, veľmoži bavorskí. Maďari rýchlo vysilili a premohli bavorské vojsko vystrojené ťažkou výzbrojou, preplávali Dunaj a ostatným vojenským sborom spôsobili podobnú porážku. – Len čo Maďari zbadali, že po toľkých prípravách sa na nich chystá útok, nelenili a a neoddávali sa nečinnosti. Najprv si pripravili všetko, čo by bolo potrebné, zbrane, chlapov, kone, [potom] odhodlaní bojovať už nie pre slávu, lež pre záchranu, tvrdo sa stavali na odpor. Medzitým rozkázali niekoľkým jazdcom vyprovokovať ostatné bavorské oddiely [do boja]. Obidvaja králi s nespočetnou jazdou, ktorou mali vtedy najväčšiu prevahu, vytiahli proti vojsku biskupov, s veľkou presilou zaútočili, akoby rýchlymi chceli preraziť šík, spustili veľmi hustý dážď striel, Bavorov zasypali šípmi, ktoré vrhali zo svibových lukov, a opäť ustúpili. Boli rýchlejší ako naše vojsko vystrojené ťažkou výzbrojou. Keď sa o nich verilo, že sa vzdialili, prišli znova, takou istou rýchlosťou aj prenasledovali, aj sa dávali na útek. Zatiaľ čo by si si myslel, že ty si zvíťazil, bol si v najväčšom nebezpečenstve. Maďari zďaleka šípom zasahovali nepriateľov. Vtedy totiž ešte nevedeli útočiť v otvorenom boji, útokom pechoty, šíkom, bojovať mečom chlap proti chlapovi, obsadzovať hrady, obliehať tvŕdze, dobývať pevnosti; zvykli však bojovať raz ústupom, raz náporom a nástrahami. Bola v nich tak veľká ľstivosť, tak prudká rýchlosť a tak značná skúsenosť v boji, že sa s istotou nevedelo, či sú nebezpečnejší, keď sú vzdialení či prítomní, keď sú na úteku či v pätách, keď predstierajú bojové ticho, či keď vedú vojnu.
Keď sa teda silným útokom prihnali, popchnúc koňa znova im boli v pätách a dvojakým spôsobom vrhali oštepy, hádzali kopije, útočili sprava, zľava, spredu a zozadu a našich vysilili; potom sa zo všetkých strán privalili, zo všetkých strán napadli unavených Bavorov, premohli, porazili a pobili v piaty deň pred augustovými idami [9. august]. V noci potajomky preplávali Dunaj a Liutpolda, Ľudovítovho vyslanca a Eysengrina, stolníka, so všetkými sbormi a s pätnástimi veľmožmi v tábore zavraždili. Na druhý deň potom, čiže v tretí deň pred augustovými idami [11. august] tých, ktorí boli pri lodiach strachom vydesených ľahko a bez námahy podobne porazili.
Porážka Bavorov, Liutpold, spoločný praotec bavorských vojvodov, pochádzajúci z rodu cisárov, Aribo dosadený [na miesto] Liutpolda. Tri dni sa neprestajne bojovalo za nepriaznivého počasia. Väčšina bavorskej šľachty zahynula, ľud bez rozdielu bol v nesčíselnom počte pobitý. Liutpold, vojvodca východného Bavorska, zakladateľ rodu bavorských kráľovičov a veliteľov [cisárskej] telesnej stráže na Rýne, bol zabitý s devätnástimi bavorskými kniežatmi, ktorých mená sú tieto:…

V nemeckej verzii tejto Aventinovej kroniky je na začiatku uvedené aj meno dvoch staromaďarských vodcov v tejto bitke – Dursak a Bogat.[8] Tieto mená sú spomenuté aj v latinskej verzii, ale je tak urobené asi o stranu pred samotným opisom bitky, takže ich súvis s bitkou nie je v tejto verzii až taký priamočiary.[9]

Možný doklad dôveryhodnosti Aventinovej prezentácie bitky[upraviť | upraviť zdroj]

Údaj u Aventina, že sa východofranský kráľ vydal na cestu 17. júna z Ennsburgu hovorí v prospech správnosti Aventinových údajov, pretože sa zachovala listina zo 17. júna 907 (spísaná v Sankt Floriane), ktorou kráľ Ľudovít IV. daroval pasovskému biskupovi Burchardovi mesto Altötting na žiadosť soľnohradského arcibiskupa Thietmara, grófa Liutpolda a grófa Isangrima a ďalších osôb. Listina je síce falošná, ale dá sa predpokladať, že bola zhotovená na základe pravej predlohy. Zachovala sa v zbierke odpisov z 12. storočia, ktorú ako sa zdá Aventinus použil ako zdroj.[10]

Následky[upraviť | upraviť zdroj]

Víťazstvom starých Maďarov pri Bratislave:[11]

  • prišla o život značná časť bavorskej šľachty, menovite najmä bavorský vojvoda Luitpold, soľnohradský arcibiskup Teotmar, frizinský biskup Udo a säbenský biskup Zachariáš
  • zanikla Východná marka a Maďari ovládli jej územie až po rieku Emžu
  • sa otvorila maďarským kmeňom cesta na západ (najmä na nemecké územia), kam podnikali lúpežné výpravy; tieto výpravy boli prevažne ukončené v roku 955 po bitke pri rieke Lech
  • sa značne zmenili mocenské pomery v Dunajskej kotline: Bavori a Veľkomoravania stratili vedúce postavenie a ich miesto zaujali starí Maďari

Účastníci bitky a úloha Veľkej Moravy v bitke[upraviť | upraviť zdroj]

Strany bitky sú v literatúre prezentované nasledovne [12]:

  • bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Maďarov (Uhrov) – takto napr. Aventinus v 16. stor., P. Ratkoš v roku 1965, J. Botto v roku 1971, D. Čaplovič v roku 2000 a mnohí iní
  • bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Maďarov (Uhrov) bez účasti Moravanov – takto napr. F. V. Sasinek v roku 1867 a Kronika Slovenska 1 v roku 1998 [13]
  • bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Maďarov (Uhrov), pričom premene k bitke Moravanov nespomínajú – takto napr. P. Ratkoš v syntéze Dejiny Slovenska I z roku 1986[14]
  • bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Maďarov (Uhrov), pričom Moravania v nej bojovali spolu s Nemcami – takto napr. v Kronike českých zemí z roku 1999 [15]
  • bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Maďarov (Uhrov), pričom Slováci v nej bojovali spolu s Maďarmi a západní Slovania spolu s Nemcami – takto v roku 1865 neznámy autor v časopise Slovesnosť (vydávanom Sasinkom a Radlinským)
  • bola to bitka Nemcov (Bavorov) a Slovanov (Moravanov) – takto napr. P. J. Šafárik v roku 1837 a J. Záborský v roku 1873 (Sasinek v roku 1867 označil tento názor za vyslovene chybný)

M. Kučera v roku 2002 [16] prezentuje kombinovaný názor, keď tvrdí, že išlo o bitku Bavorov a Maďarov a veľkomoravské vojská sa jej nezúčastnili alebo v nej bojovali spolu s Maďarmi. Okrem toho predpokladá, že Braslav sa spojil s Maďarmi, vďaka čomu mohol zostať vládnuť v bratislavskej pevnosti aj po páde Veľkej Moravy.[10]

Alternatívne lokalizácie bitky[upraviť | upraviť zdroj]

Aventinus bitku lokalizoval k dnešnej Bratislave. Najneskôr od objavu Salzburských análov začiatkom 20. storočia aj štandardná literatúra uvádza ako miesto bitky vždy dnešnú Bratislavu alebo jej okolie. Konkrétne v slovenskej historiografii sa Bratislava za nepochybné miesto bitky považuje najneskôr, odkedy toto umiestnenie prezentoval P. J. Šafárik vo svojej knihe Slovanské starožitnosti.[10]

Časť maďarských historikov navrhuje však iné umiestnenie. Spôsobené je to asi najmä tým, že – dodnes veľmi vplyvný – maďarský historik 19. storočia Gyula Pauler prijímal údaje z Aventina len skepticky, a keďže v tom období ešte neboli objavené Salzburské anály, nepovažoval ani Aventinovo umiestnenie bitky do Bratislavy za dôveryhodné. Konkrétne iné umiestnenia bitky maďarských autorov sú:

  • Bánhida – takto napr. Guyla Parker v 90. rokoch 19. stor. (zdrojom tohto umiestnenia je bitka pri Bánhide spomínaná v uhorských kronikách, dnes sa však táto bitka podľa týchto kroník považuje skôr za mýtickú a nedôveryhodnú)
  • Ráb (Györ) – viacerí autori
  • Blatnohrad (Zalavár) – takto I. Boba v roku 1989 [17]

Pomocou vojenského modelovania však možno dokázať, že Aventinovo stotožnenia miesta bitky (Brezalauspurcu) s Bratislavou je správne.[18]

Primárne zdroje o bitke [19][upraviť | upraviť zdroj]

Bitka pri Bratislave sa spomína v nasledujúcich primárnych zdrojoch (najpodrobnejšie je opísaná v Aventinovi, v ostatných zdrojoch sa spomína spravidla len jednou či dvoma vetami):

(Poznámka: V zátvorke je vždy uvedený rok, ku ktorému sa v zdroji vzťahuje informácia o tejto bitke)

Priamym či nepriamym potvrdením sú aj nekrológiá:

Názov Bratislavy uvádzaný v súvislosti s touto bitkou[upraviť | upraviť zdroj]

V Annales Iuvanenses maximi (Salzburských análoch)[upraviť | upraviť zdroj]

Bitka je významná aj tým, že sa v súvislosti s ňou v podobe Brezalauspurc zachovala najstaršia "súdobá" zmienka o Bratislave (pozri aj Historické názvy Bratislavy) v tvare "Brezalauspurc".[20] Ako potvrdenie môže slúžiť napr. J. Stanislav, ktorý píše, že v tzv. Annales Iuvanenses maximi (z kláštora v Admonte) je v súvislosti s touto bitkou uvedený tvar "Brezalauspurc" ; pričom J. Stanislav vyjadruje názor, že tvar Brezalauspurc je skomolený pisárom a skutočnému tvaru názvu mesta vzdialený (za realite blízky tvar považuje naopak tvar Braslavespurch, pretože historické meno Bratislavy považuje za odvodené od mena Braslav).[21]

Treba dodať, že zmienka ale nie je súdobá v pravom slova zmysle, pretože sa zachoval len výpis (pôvodného textu) z 12. storočia.[22]

U Aventina[upraviť | upraviť zdroj]

Excerpta Aventini ex…[upraviť | upraviť zdroj]

V Excerpta Aventini ex Annalibus Iuvavensibus antiquis derivati je uvedený tvar Braslavespurch.[23] Excerpta Aventini ex Annalibus Iuvavensibus antiquis derivati sú údaje, ktoré v r. 1517 vypísal v altaišskom kláštore… Aventinus z nejakého exemplára, ktorý obsahoval dnes stratené Annales luvavenses antiqui alebo alespoň nejaké letopisy odvodené z týchto análov a takisto nezachované (z Ann. luvavenses antiqui sú odvodené napr. aj Annales luvavenses maximi). Tieto excerptá využil Aventinus vo svojom diele Annales Boiorum.[24] Ako overenie môže poslúžiť napr. J. Stanislav, ktorý píše že "u Aventina" je použitý tvar "Braslavespurch" z dnes už strateného textu Annales Juvanenses antiqui.[25]

Annales Altahenses maiores[upraviť | upraviť zdroj]

V tomto texte Aventinus na okraj pridal poznámku k roku 907, v ktorej je použitý tvar Braslavaspurch.[26]

Anály Bavorov[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vydaní tlačenej latinskej verzie Análov Bavorov z 19. storočia je v súvislosti s touto bitkou uvedený tvar (v akuzatíve) Vratizolaum.[27]

V latinskej verzii z roku 1580 aj z roku 1710 je na tom istom mieste uvedený tvar (v akuzatíve) Vratislauiam.[28]

Vo vydaní tlačenej nemeckej verzie Análov Bavorov z 19. storočia je na tom istom mieste uvedený tvar Presburg.[29], vo vydaní z roku 1580 je na tom istom miest tvar Preßburg [30].

P. Dvořák uvádza v slovenskom preklade príslušnej latinskej pasáže Análov Bavorov v zátvorke pri slove Bratislava, teda na tom istom mieste, kde je vo vyššie uvedených zdrojoch uvedené Vratizolaum či Vratislauiam, tvar Brezalauspurch (bez uvedenia zdroja tohto slova) [3].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MĚŘÍNSKÝ, Zdeněk. České země od příchodu Slovanů po Velkou Moravu II. 1. vyd. Praha : Libri, 2006. 967 s. ISBN 80-7277-105-1. S. 955. (po česky)
  2. porov. citát z Ortvaya nižšie
  3. a b Dvořák, P.: Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa, 2004
  4. M. Kučera 2008 uvádza ako dátum bitky 4. jún 907, možno ide o preklep – Kučera, M.: Slovenské dejiny I, 2008
  5. Veszprémy, L. v knihe Šedivý, J. – Štefanovičová, T.: Dejiny Bratislavy 1, 2012
  6. Ortvay, T.: Geschichte der Stadt Pressburg I, 1892, str. 65
  7. Ratkoš, P.: Pramene k dejinám Veľkej Moravy. 1968
  8. LEXER, Matthias. Aventinus, Johannes / Riezler, Sigmund von / Lexer, Matthias von: Johannes Turmair's, genannt Aventinus, sämmtliche Werke in: Bayerische Chronik ; Bd. 2. Buch III - VIII. München : [s.n.], 1886. Dostupné online. S. 256. (po nemecky)
  9. RIEZLER, Sigmund. Aventinus, Johannes / Riezler, Sigmund von / Lexer, Matthias von: Johannes Turmair's, genannt Aventinus, sämmtliche Werke in: Annales ducum Boiariae ; Bd. 1. Buch I - IV. München : [s.n.], 1882. Dostupné online. S. 657. (po nemecky)
  10. a b c d Veszprémy 2012
  11. Kronika Slovenska 1, 1998
  12. Ak nie je uvedené inak, je zdrojom Veszprémy, L. v knihe Šedivý, J. – Štefanovičová, T. (eds.): Dejiny Bratislavy 1, 2012
  13. na bitke nezúčastnili Moravania (v tom čase boli spojencami Bavorov) – Kováč, D. et al.: Kronika Slovenska 1, 1998
  14. O postoji Mojmírovcov k bitkám starých Maďarov a Bavorov v lete 907 pri Bratislave (Brezalauspurc) pramene mlčia… – Cambel (ed.): Dejiny Slovenska I., 1986, SAV
  15. podľa jedného historického prameňa boli v tejto bitke zabití aj početní moravskí bojovníci, ktorí sa na nej zúčastnili po boku Bavorov. (nie je uvedené, ktorý prameň majú na mysli) – Bělina, P. et al.: Kronika českých zemí, 1999, str. 41
  16. V texte je v poznámke pod čiarou uvedené dielo z roku 1974, ale z vlastného textu skôr vyplýva, že sa na danom mieste cituje dielo z roku 2002
  17. I. Boba sa vo svojich prácach dlhodobo snažil predovšetkým dokázať, že Veľká Morava nemala nič spoločné s vtedajším Česko-Slovenskom, teda s Moravanmi alebo Slovákmi. Jeho práce boli v tomto smere viackrát vyvracané inými autormi.
  18. Zdroj celého odstavca: Veszprémy 2012
  19. Zoznam pozri napr. v Ortvay 1892, str. 60
  20. Zdroj pozri vyššie
  21. Stanislav, J.: Slovenský juh v stredoveku 2, 2004
  22. Annales Iuvavenses qui dicuntur maximi [online]. Bayerische Akademie der Wissenschaften. Dostupné online. (po nemecky)
  23. Zdroj pozri vyššie.
  24. Magnae Moraviae Fontes Historici [online]. Praha : Státní pedagogické nakladatelství. Dostupné online. (po česky)
  25. Stanislav, J.: Slovenský juh v stredoveku 2, 2004; str. 65 (uvedené sú tam aj sekundárne zdroje z ktorých čerpal), str. 370 (tu nepriamo odkazuje na Ortvayovu Geschichte der Stadt Pressburg, v Ortvayovi je však uvedený a zvýraznený tvar (v akuzatíve) Vratislaviam, nie Braslavespurch)
  26. Scriptores rerum Germanicarum in usum scholarum separatim editi (SS rer. Germ.). [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. Kapitola Annales Altahenses maiores. (po latinsky)
  27. Band 1 - Lib. IV, cap. 21 - str. 658 hore; k dispozícii je aj rukopisná verzia (inkriminované miesto tam ťažko nájsť, lebo text nemá vyznačené kapitoly) [1]
  28. str. 373 hore; str. 449 hore. V citácii latinskej verzie Análov Bavorov uvedenej v Ortvayovej Geschichte der Stadt Pressburg I na str. 56 (Ortvay, T.: Geschichte der Stadt Pressburg I, 1892, str. 56 [2]) je na tom istom mieste uvedený tvar (v akuzatíve) Vratislaviam, ale vzhľadom na to, že celá pasáž je prevzatá z vydania z roku 1710 len s typografickými úpravami a v tomto vydaní z roku 1710 je uvedené síce zdanlivo (v dôsledku zápisu kurzívou) Vratislaviam, ale pri bližšom pohľade Vratislauiam, má byť možno aj u Ortvaya správne Vratislauiam.
  29. Band 2 - Buch 4, cap. 139 - str. 256 dole
  30. Johannes Aventini des hochgelerten weitberühmten Geschichtsschreibers Chronica - Das vierte Buch - dvojstrana 308 - pravá strana

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]