Bitka pri Hradci Králové

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Hradci Králové
Súčasť Rakúsko-pruskej vojny
Battle of Koniggratz by Georg Bleibtreu.jpg
Bitka v Hradci Králové (Georg Bleibtreu)
Dátum 3. júl 1866
Miesto Sadová, Čechy dnešná Česká republika
Výsledok Pruské víťazstvo
Protivníci
Flag of the Habsburg Monarchy.svg Rakúske cisárstvo
Flag of Saxony.svg Sasko
Flag of the Kingdom of Prussia (1803-1892).svg Prusko
Velitelia
Ludvík Benedek Viliam I.
Sila
200 000 vojakov 225 000 vojakov
Straty
5 700 mŕtvych
7 500 nezvestných
7 500 zranených
22 000 zajatých
2 000 mŕtvych
300 nezvestných
7 000 zranených

Bitka pri Hradci Králové (alebo bitka v Sadovej) bola rozhodujúca bitka Rakúsko-pruskej vojny, armády sa stretli 3. júla 1866.

Súvislosti a prípravy na vojnu[upraviť | upraviť zdroj]

Po nástupe kancelára Otta van Bismarcka a v polovici 19. storočia získavalo v strednej Európe stále väčší vplyv Prusko. Rozhodujúcim momentom bolo obsadenie Holštýnského vojvodstva Pruskom a vylúčilo Rakúsko z Nemeckého spolku z podnetu Pruska. Odvetou vyhlásilo Rakúsko Prusku 17. júna 1866 vojnu.

Rakúske a saské jednotky sa začali formovať na pravom brehu rieky Labe 2. júla. Po polnoci sa rozmiestnili do približne polkruhovej línii vzdialenosti 10 kilometrov, zahrnujúci i vrchol Chlum. Časť síl bola ponechali v zálohe. Proti nim stáli tri pruské armády nazývané 1., 2. a Labská armáda, pričom 2. pruská armáda nebola v dobe začiatku bitky doposiaľ v dotyku s Rakúskom.

Priebeh bitky a následky[upraviť | upraviť zdroj]

Bitka začala 3. júla. V priebehu dopoludnia malo Rakúsko miernu prevahu. Rakúske delostrelectvo, vybavené modernými bronzovými štyr a osem librovými delami s dostrelom niekoľkých kilometrov, odrážali nápor 1. pruskej armády paľbou od obce Lípa.

K obratu došlo v dôsledku zlej rakúskej taktiky potom, čo začala útočiť rakúska pechota. Vo výbave pešiakov malo výraznou prevahu Prusko, lebo pruskí vojaci boli vybavení novým tipom pušiek - zadovkami, zostrojenými podľa patentu N. Dreysa, ktorý používal patróny, a preto sa nabíjali ďaleko rýchlejšie ako spredu nabíjané rakúske pušky konštrukcie J. Lorenza. Klasický rakúsky bodákový útok v mohutných práporných zväzkoch sa pod presilou pruskej palebnej sily rozvracal. Dva rakúske armádne zbory (II. a IV.) sa navyše zaplietli z taktického hľadiska do zbytočného boja o les Svíb, o ktorý bojovali so 7. pruskou divíziou.

Bitku však rozhodol až príchod 2. pruskej armády korunného princa Fridricha Viliama na bojisko. Rakúsko v dvojhodinovom boji o vrch Chlum stratilo predtým nadobudnutú prevahu a okolo tretej hodiny bol Chlum obsadený Pruskom. Severnej armáde hrozilo obklúčenie a úplné zničenie, preto začala ústup na Moravu cez Třebechovice pod Orebem, Holíč a Českou Třebovú. Pruská armáda ju vzhľadom k vlastnému oslabeniu neprenasledovala.

Straty[upraviť | upraviť zdroj]

Rakúska strana mala vysoké straty, okolo 42 500 vojakov a z toho 5 700 mŕtvych, 7 500 nezvestných, 7 500 ranených a až 22 000 zajatých. Pruská strana mala malé staty, okolo 9 300 vojakov a z toho 2 000 mŕtvych, 300 nezvestných a 7 000 zranených.