Bitka pri Isse

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Isse

Bitka pri Isse bola bitka, ktorá sa odohrala v novembri roku 333 pred Kr. medzi gréckymi vojskami Alexandra Veľkého a Peržanmi vedenými kráľom Dareiom III. Po prehratej bitke pri Graníku to bol prvý vojenský konflikt týchto mocností, na ktorom sa zúčastnil priamo perzský kráľ. Spolu s bitkou pri Gaugaméle sa radí medzi najväčšie a najvýznamnejšie bitky svetových dejín.

Stav pred bitkou[upraviť | upraviť zdroj]

Macedónci sa túžili vojenským ťažením do Perzie pomstiť za zničenie gréckych chrámov a najmä Atén Peržanmi počas grécko-perzských vojen pred 150. rokmi. V predchádzajúcej bitke pri Graníku (334 pred Kr.) podľahlo perzské vojsko macedónskemu útoku a Alexandrovi vojaci následne prenikli po západnom pobreží Malej Ázie do perzského vnútrozemia. Alexander Veľký sa dopočul o zhromažďovaní veľkého vojska v Babylone, ktoré malo prerušiť ťaženie Grékov a spojiť sa s flotilou v Stredozemnom mori. Peržania by sa tak dostali do tyla protivníka a zároveň prerušili zásobovacie trasy.

Postup armád pred bitkou

Alexander preto vyslal veliteľa Parmeniona s 15 000 mužmi obsadiť horské priesmyky na hraniciach Sýrie a Kilíkie, čím zablokoval možný postup Peržanov. Alexander vyrazil so svojím vojskom k Issu a odtiaľ po pobrežnej ceste na juh, kde očakával konflikt s Dareiovým vojskom. Peržania sa dozvedeli o obsadení priesmykov a presúvali sa tak horami severnejšou trasou do Issa, čím odrezali grécke zásobovacie trasy. Dareios nechal vybudovať tábor na úzkej pobrežnej pláni, zovretej horami na jednej a morom na druhej strane, ku ktorej mierilo už aj Alexandrove vojsko.

Bitka[upraviť | upraviť zdroj]

Proti sebe stála 30 tisícová grécka a 80 – 100 tisícová perzská armáda, no poloha bojiska neumožňovala využiť perzskú početnú prevahu vo výhodu, ktorú tak získal protivník. Odvaha a odhodlanosť macedónskych bojovníkov prevážila a tí sa prebojovali až do blízkosti kráľovho stanovišťa. Ohrozený Dareios sa zľakol a dovtedy nerozhodná bitka sa jeho útekom zmenila na dôležité víťazstvo Alexandra Veľkého. Ten následne poslal Parmeniona do Damasku, kde Macedónci ukoristili celú perzskú štátnu pokladňu s 3 000 talentami (90 ton) a zajali celú Dareiovu rodinu vrátane jeho matky, manželky a detí.

Dôsledky bitky[upraviť | upraviť zdroj]

Víťazstvom sa Macedónci zmocnili celej západnej časti Perzskej ríše. Alexandrov sen o ovládnutí Ázie sa stával reálnejší a jeho autorita u Macedóncov a Grékov výrazne stúpla. Ponuku kráľa Dareia na výmenu jeho blízkych za časť ríše až po Eufrat a miesto veľkokráľa razantne odmietol.

Porážka Peržanov umožnila Alexandrovi pokračovať v ťažení cez Sýriu, Feníciu a Palestínu až do Egypta. Dareios sa zatiaľ stiahol na východ, aby sa pripravil na rozhodujúcu bitku. Tou sa napokon stala Bitka pri Gaugaméle, ktorá znamenala začiatok konca slávnej ríše Peržanov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Issu na českej Wikipédii.