Bitka pri Jene

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bitka pri Jene
Súčasť napoleonských vojen
Battaglia di Jena.jpg
Bitka pri Jene na maľbe Johanna Moritza Rugendasa.
Dátum 14. október 1806
Miesto Jena, Nemecko
Výsledok francúzske víťazstvo
Protivníci
Francúzsko Prusko
Sasko
Velitelia
Napoleon Bonaparte princ Hohenlohe
Sila
40 000 mužov 60 000 mužov
Straty
7500 padlých 25 000 padlých

Bitka pri Jene bola ozbrojeným stretnutím medzi francúzskymi vojskami Napoleona Bonaparte a pruskou armádou generála Friedricha Ludwiga Hohenlohe, ktorá sa odohrala 14. októbra 1806 počas vojen štvrtej koalície. Napoleon si počas bitky myslel, že porazil hlavné pruské vojsko, v skutočnosti ho však toho istého dňa porazil maršal Davout v bitke pri Auerstedte. Obe bitky sa uskutočnili na pravom brehu rieky Saale v dnešnom Nemecku.

Predohra[upraviť | upraviť zdroj]

Po bitke pri Slavkove Napoleon podpísal mier s Františkom I. a Alexandrom I. v Bratislave. Po porážke tretej protinapoleonskej koalície Napoleonovi zostávali len dve krajiny, ktoré ho mohli ohroziť - Spojené kráľovstvo, ktoré mier s Napoleonom nepodpísalo a Rusko, ktoré upustilo od predošlej mierovej dohody. Medzitým sa Napoleon snažil izolovať Prusko od vplyvu týchto dvoch potenciálne nepriateľských krajín tým, že mu ponúkol nezáväznú alianciu, ktorú obe krajiny podpísali v marci 1806. Zároveň sa však snažil potlačiť pruský politický a vojenský vplyv medzi nemeckými štátmi. Prusko však od zmluvy upustilo a v septembri 1806 nadviazalo tajnú spojeneckú zmluvu s Ruskom. Spojené kráľovstvo sa tiež onedlho pripojilo. Takto vznikla štvrtá protinapoleónska koalícia. Väčšina francúzskej armády, v dôsledku neistoty z budúceho jednania Ruska a Pruska v tej dobe zimovala v postaveniach pozdĺž rieky Rýn v južnom Nemecku, hlavne v Bádensku-Württembersku. 2. októbra 1806 Prusko dalo diplomatickou cestou Francúzom najavo, aby do 8. októbra vyprázdnilo nemecké územia a stiahlo svoje armády za Rýn. Napoleon okamžite spolu s Cisárskou gardou opustil Paríž a presunul sa do južného Nemecka. Francúzske sily sa pohli do Saska aby napadli Prusko a obsadili Berlín.

Z hľadiska stratégie bolo vyhlásenie vojny pre Prusko nevýhodné, pretože sa nemohlo spoliehať na žiadnu vojenskú pomoc od svojich spojencov. Ďalšou slabinou Pruska v roku 1806 bola chaotická štruktúra veliteľského zboru. Napr. pozíciu náčelníka štábu, zastávali v rovnakom čase traja dôstojníci, generál Phull, plukovník Gerhard von Scharnhorst a plukovník Rudolf Massenbach. Aj preto sa Napoleon rozhodol Prusov rýchlo rozdrviť.

Francúzsky postup viedol V. zbor maršala Lannesa, ktorý narazil na pruský pechotný zbor pod vedením princa Luisa. Lannes nepriateľa šikovným obchvatom obkľúčil a zničil v bitke pri Saalfelde. V boji zahynul aj samotný princ Luis. Pri ďalšom postupe však Lannes narazil na väčšie zoskupenie pruských síl pri meste Jena. Po tom, čo sa o tom dozvedel Napoleon, ktorý ho pokladal za hlavné nepriateľské sily, nariadil svojim jednotkám rýchly postup k Jene. Zároveň však poslal Davoutov III. a Bernadottov I. zbor, aby Prusom odrezali ústupovú cestu pri meste Naumburg.

Boje[upraviť | upraviť zdroj]

Napoleon, ktorý viedol svoje sily na mesto Jena, mal 40 000 vojakov. Sily rozložil na pahorku, vľavo bola jazda pod vedením maršala Murata. Na pahorku boli aj oddiely maršalov Neya (VI. zbor), Soulta, Lannesa a Augereaua. Kopec zrána zakrývala hmla. Proti Napoleonovi stál knieža Hohenlohe s 38 000 vojakmi a generál Ruchel so 16 000 mužmi, ktorý mu prišiel na pomoc. Napoleon najprv prikázal podniknúť prieskum bojom na oboch krídlach, zatiaľ čo zvyšok armády zaujme postavenie na útok. Keď však zaujal Neyov zbor pozície, rozhodol sa jeho veliteľ svojvoľne bez Napoleonovho príkazu k útoku na Prusov. Jeho útok bol síce spočiatku úspešný, ale po čase sa jeho oddiely príliš roztiahli a boli zraniteľné. Prusi ich navyše začali ostreľovať delostrelectvom a onedlho prešli do protiútoku. Ney, čeliaci ťažkým útokom prikázal svojim krídlam ústup a vytvoril štvorcovú formáciu typu karé, ktorá bola zo všetkých strán uzavretá a mohla sa brániť útokom zo všetkých strán. Napoleon pochopil hroziace nebezpečenstvo a nariadil protiútok Lannesovych síl z centra zostavy. Lannesovym presunom by však stred francúzskej zostavy zostal oslabený pred nepriateľskými protiútokmi, nariadil preto presun oddielov gardy na miesta, kde predtým stáli Lannesove jednotky. Tento výborný ťah síce zachránil situáciu ale predsa len oslabil francúzske pozície. Prusi však vznikajúcu situáciu nedokázali využiť a naďalej staticky držali pozície. Armáda kniežaťa Hohenloheho sa čoskoro ocitla pod silnou paľbu z diel. Okolo jednej poobede francúzske jednotky na krídlach prešli do útoku a postupne rozdrvili obe krídla a začali Prusov obkľučovať. Stredná časť francúzskej zostavy zatlačila na stred pruskej a prinútila zvyšok nepriateľských síl k ústupu. Napoleon bol presvedčený, že porazil hlavné sily pruskej armády.

25 km od Jeny pri meste Auerstedt sa odohrávala v tom čase druhá bitka. Nachádzali sa tu francúzske sily maršala Davouta s 26 000 vojakmi. Oddiely maršala Bernadotta s 15 000 vojakmi sa do boja nezapojili. Proti Francúzom tu stál sám kráľ Friedrich Wilhelm III. so 60 500 vojakmi, vojsku velil vojvoda Brunšvický. Maršal Davout tu len s jedným zborom porazil omnoho početnejšieho nepriateľa. Keď sa o tom dozvedel Napoleon, najprv pochyboval o množstve Prusov, ktorých videl Davout, ale neskôr si musel priznať, že hlavné sily nepriateľa boli skutočne porazené pri v bitke pri Auerstedte.

Výsledok[upraviť | upraviť zdroj]

V boji pri Jene Prusi stratili 10 000 mŕtvych a ranených a ďalších 15 000 mužov bolo zajatých. Stratili tiež 150 kanónov. Bitky sa zúčastnili traja neskôr veľmi významní pruskí dôstojníci Scharnhorst, Gneisenau a Clausewitz. Všetci zohrali významnú úlohu pri neskorších reformách pruskej armády.

Napoleon vyslal maršalov, aby obsadili pruské prístavy. Maršal Ney sa blížil s 12 000 vojakmi k Matterburgu, kde sa vzdalo 26 000 pruských vojakov. Po útoku maršala Lannesa padol Lübeck, kde kapituloval slávny maršal Blücher. Padli prístavy Gdansk a Štetín.

Pruský kráľ cestou vyslancov žiadal o prímerie, Napoleon to však odmietol. 26. októbra 1806 maršal Davout vstúpil do Berlína, ktorý sa vzdal. 27. októbra do mesta dorazil Napoleon. Väčšina z toho čo zostalo z pruskej armády a taktiež pruská kráľovská rodina utiekli do Východného Pruska. Dúfali, že sa tu spoja s prichádzajúcimi Rusmi a budú pokračovať v odpore Napoleonovi. Porážka Prusko-Saských síl mala za následok faktický rozpad Svätej ríše rímskej národa nemeckého. Sasko vstúpilo do Rýnskej konfederácie, ktorá bojovala po Napoleonovom boku.

19. novembra maršal Davout obsadil Hamburg, čím prinútil anglické lode k stiahnutiu. 21. novembra Napoleon vydal v Berlíne dekréty o kontinentálnej blokáde. Francúzi obsadili všetky prístavy v severnom Nemecku, severnej Itálii, Neapoli, Španielsku, Holandsku, Portugalsku a Rakúsku. Kontinentálna blokáda bola odpoveďou Napoleona na politiku Anglicka, keď Angličania blokovali francúzske prístavy; cieľom bolo zabrániť, aby sa jeho výrobky nedostali na európsky trh. Boje vojny štvrtej koalície však pokračovali ďalej.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Battle of Jena–Auerstedt na anglickej Wikipédii.